Nikita Slovák, režisér:
Danko, kedysi sme sa videli skoro každý deň. Priniesol si do Príbehu ulice nádherne melódie, pamätám si dokonale záver predstavenia, keď ste stáli nad pietou, hral klavír a kruh svetla sa pomalinky zmenšoval až úplne zanikol. A s ním aj herci, bolo to pár sekúnd, kedy tá sila prešla cez celé publikum a začala búrka potlesku. Aj tebe zmizol kruh svetla, zastavil si ma uprostred rána a ja sa musím znovu naštartovať, lebo svet pokračuje. Bez teba. Zanechal si množstvo krásnej hudby, svoje podivuhodné herectvo na hranici neherectva, nádherné piesne pre deti a pocit, že sa o chvíľu opäť zjavíš na javisku. Vieš akí sú chlapi, nikdy si nehovoria mám ťa rad a ani ja som to nestihol. Ale pociťujem bolesť, lebo si po ceste na vecnosť odtrhol kúsok zo mňa. Zbohom.
Pavol Čekan, vedec
Daniel Heriban, odpočívaj v pokoji! Mal som tú česť si s Tebou zahrať v Pumpe. Bol si nesmierne talentovaný herec, muzikant a skvelý človek, ktorý miloval svoju rodinu, kamarátov, svoju prácu a život. Dano, budeš nám všetkým nesmierne chýbať.
Marcel Forgáč, moderátor:
Dano Heriban? Nie. To nie je možné.
Peter Sklár, herec:
Dano Heriban. Nechápem, neverím...
Samo Trnka, humorista:
Zavolali sme si ho do silvestrovskej Skúšky sirén, keď sme ešte boli v začiatkoch, a on si priniesol akordeón a na nič nefrflal. Naopak, úprimne sa zabával, a to dokonca aj na tak tupom texte, ako bol môj. (Vianoce sú / Vianoce sú / Víí-a-nóóce sú...) Rád som na to nahrávanie spomínal, lebo Dano bol stále usmiaty, príjemný a ľudský, a my traja, obvykle v strese, že čo sa zase poondí, sme sa v jeho prítomnosti uvoľnili, lebo z neho šiel pokoj a nákazlivá ľahkosť žitia. Zrazu tu nie je a vôbec sa mi tomu nechce veriť. Je mi to veľmi, veľmi ľúto. Úprimnú sústrasť všetkým blízkym a najmä jeho rodine. Česť a sláva tvojej pamiatke, Dano Heriban.
