„Krásna elfka Hana bola kedysi divoká víla z Oravy, nebojácna, originálna, vtipná...“ Tak sa začína charakteristika vašej postavy z Nemocnice. V tom sa dá nájsť, nie?
Navonok sa to tak môže javiť, že má len tieto svetlé stránky, ale vnútri je sama veľmi krehká a neistá. Dá sa v tom nájsť, ale dá sa aj vidieť, kde inak uvažujeme.
Máte za sebou viacero psychicky náročných, predovšetkým filmových úloh, ktoré vás ako senzitívneho človeka viac či menej zomleli. Mali ste aj chvíle, keď ste zvažovali, či táto práca je pre vás to najlepšie?
Áno, mávam také chvíle aj dnes. Dôležité je pre mňa robiť to, čo mi dáva zmysel.
Je seriál ako Nemocnica, povedzme, po tých ťažkých filmoch Špina či Tieňohra pre vás aj niečo ako oddych?
No, ako sa to vezme, taký film sa natáča dlhšie a na všetko je viac času. Na seriál je času menej a všetko ide rýchlejšie, aj textov je viac. (smiech) Takže občas je to náročnejšie než film. Ale kde je dobrá nálada, tam sa dobre aj pracuje, to môžem povedať aj o Nemocnici.
Hráte gynekologičku, no zaujímavé je, že svoje druhé dieťa – syna Damiána – ste porodili doma. Zopakovali by ste si to?
Áno.
Herečka sa teší na svoj vysnívaný dom. Ako ďaleko je so stavbou a kde sa bude nachádzať? V živote sa snaží nežiť konzumne, ponoriť sa viac do duchovna, hľadať alternatívne cesty. Čo ju k tomu motivovalo a motivuje? Dočítate sa v Novom Čase Víkend!
