V roku 1978 emigroval do Nemecka, kde hral s viacerými hudobnými telesami. Neskôr, v roku 1989, stál pri vzniku orchestra, z ktorého sa neskôr vyvinul komorný orchester mesta Bratislavy Cappella Istropolitana. Spolupodieľal sa na vzniku hudobnej akadémie na podporu mladých talentov, taktiež založil orchester Solistes Européens Luxembourg, s ktorým v roku 2004 odohral koncert pre Valné zhromaždenie OSN na počesť rozšírenia Európskej únie.
V roku 2008 ho Európska komisia vymenovala za ambasádora pre interkultúrny dialóg a o rok neskôr za ambasádora pre inováciu a kreativitu. Štátne vyznamenania mu udelili Nemecko, Rakúsko, Fínsko či Luxembursko.