Výhody v tomto smere majú politici a političky s premiérskymi skúsenosťami, čo Frederiksenová spĺňa. Dánsko je zároveň vnímané ako stredne veľká krajina v rámci Aliancie, silný podporovateľ Ukrajiny, avšak zároveň nemá povesť "jastraba", ktorá sa spája s niektorými krajinami na východnom krídle NATO.
Politico s odkazom na vyjadrenia viacerých nemenovaných diplomatov z prostredia NATO uviedol, že dánska premiérka je vnímaná ako "vážny kandidát" na túto funkciu.
Nevýhodou Frederiksenovej môže byť to, že kandidát z Dánska tento post zastával len pomerne nedávno – dánsky expremiér Anders Fogh Rasmussen bol šéfom Aliancie v rokoch 2009 až 2014. Po ňom štafetu prebral Nór Stoltenberg.
Dánsko okrem toho zaostáva vo výdavkoch na obranu, čo je problém, ktorý by mohol prekážať niektorým lídrom spojeneckých krajín, ktoré aktuálne zvyšujú zbrojné rozpočty. Politico upozornil, že podľa najnovších odhadov NATO vynaložilo Dánsko na obranu v roku 2022 len 1,38 percenta HDP, čo je hlboko pod hranicou minimálne dvoch percent dohodnutých v rámci Aliancie.
Rozhodnutie o novom generálnom tajomníkovi si vyžaduje jednomyseľné rozhodnutie 31 členov NATO. Frederiksenovej možnými súpermi sú podľa európskych médií holandský predseda vlády Mark Rutte, španielsky premiér Pedro Sánchez, britský minister obrany Ben Wallace. Ako vhodná kandidátka sa často spomína aj estónska premiérka Kaja Kallasová.
