Psíka s menom Hačikó, ktorý verne čakal na svojho mŕtveho pána 9 rokov na tom istom mieste, pozná celý svet. Profesor tokijskej univerzity Hidesaburo Ueno sa v roku 1924 rozhodol, že si zaobstará psa. Našiel psíka plemena akita a nazval ho Hačikó, skrátene Hači. Každé ráno ho verný spoločník odprevadil na vlakovú stanicu Shibuya v Tokiu, odkiaľ profesor cestoval do práce. Poobede sa potom vrátil na stanicu a čakal na svojho pána. Tento zvyk trval približne dva roky.
Jedného dňa však vlak prišiel bez profesora Hidesabura. Skonal náhle uprostred prednášky na mozgové krvácanie. Vdova po profesorovi sa ďalej nemohla starať o Hačika, tak ho venovala ich bývalému záhradníkovi. Pes sa však naďalej každý deň vydal ráno aj poobede na stanicu a čakal pána. Jedno ráno si Hačika všimol profesorov bývalý žiak a po práci sa ho rozhodol nasledovať domov. Stretol sa s jeho novým majiteľom, ktorý mu rozpovedal príbeh o jeho oddanosti.
To ho tak dojalo, že napísal článok do novín. Časom sa začali na stanici zbiehať ľudia a sledovali verného psíka, ako čaká na pána, ktorý nikdy nepríde. Dojemný príbeh sa dočkal i filmového spracovania v hlavnej úlohe s Richardom Gerom.
