"Z ústavy vyplýva, že ak slovenský zákon ustanoví niečo iné, ako právne záväzný akt EÚ, dostáva sa nielen do rozporu s našimi záväzkami voči EÚ, ale súčasne aj do priameho rozporu s ústavou," uviedli z kancelárie hlavy štátu. Hoci cieľom smernice EÚ bolo dosiahnutie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov, schválená právna úprava prispieva podľa nich skôr k zníženiu tejto úrovne ochrany, a to najmä zavedením inštitútu žalobného zámeru, ktorý by zvýšil byrokratické zaťaženie spotrebiteľov.
V praxi by to podľa Strižinca znamenalo, že ešte pred podaním žaloby na súd by sa spotrebiteľ musel v relatívne krátkom čase prihlásiť u notára s povinnosťou úhrady poplatku. "O žalobnom zámere sa oficiálne informuje v Obchodnom vestníku, ktorý však prevažná väčšina spotrebiteľov nesleduje, čo zvyšuje predpoklad, že relevantní spotrebitelia sa o tomto žalobnom zámere ani nedozvedia, a teda nebudú môcť svoje nároky uplatniť prostredníctvom kolektívnej ochrany," dodali z kancelárie prezidentky.