Ďalších takmer 36 percent opýtaných žije "od výplaty k výplate", teda ich príjem pokrýva len aktuálne výdavky. Cez 13 percent respondentov sa vyjadrilo, že pri pokrývaní výdavkov musí čerpať z rezervy, z ušetrených alebo požičaných peňazí. K téme sa nevedeli vyjadriť, resp. nechceli odpovedať takmer tri percentá oslovených.
Zo svojho príjmu si schopní si viac ušetriť muži, ktorých sa takto vyjadrilo 56 percent. Naopak, zo svojho príjmu si vie niečo odložiť 41 percent žien. Z finančnej rezervy pri platení výdavkov čerpá 16 percent žien a 10 percent mužov. Schopnosť niečo si z príjmu ušetriť pritom klesá so stúpajúcim vekom. Kým vo vekovej kategórii 18 až 33 rokov si dokáže niečo z príjmu odložiť 59 percent oslovených, vo veku 50 až 65 rokov je to 43 percent respondentov a vo veku nad 65 rokov 34 percent oslovených. Schopnosť si niečo ušetriť rastie so stupňom vzdelania. Z respondentov s vysokoškolským vzdelaním si z príjmu niečo odloží 66 percent ľudí, kým pri základnom alebo učňovskom vzdelaní bez maturity je to 33 percent oslovených.
Najväčšiu schopnosť si zo svojho príjmu niečo ušetriť majú voliči strán Sloboda a Solidarita a Progresívne Slovensko, ide o viac ako 70 percent voličov týchto strán. Na opačnej strane stoja voliči hnutia Sme rodina, OĽaNO a Smer-SD, u ktorých schopnosť si niečo zo svojho príjmu odložiť deklarovalo menej ako 40 percent voličov týchto strán.
