Hrali ste spolu niekedy v divadle?
Hrali sme spoločne v GUnaGU, ale predstavenia sme nemali, že by sme spolu účinkovali. Hral tam vtedy so svojou láskou Slávkou Halčákovou, obaja boli úžasní a Dana som vtedy zaregistroval ako veľký talent. Navštevovali sme si navzájom predstavenia, ale na javisku sme spolu neboli, a že bol naozaj talent, roky potvrdili. Príliš mladý na odchod, ešte by bol toho veľa urobil.
Získal aj množstvo ocenení. Ako to bral?
Nebola to jeho priorita, púšťal von len veci, s ktorými bol absolútne spokojný, či v hudbe, či na obrazovke. Hlavne bol tvorivý aj na pľaci, čo bolo úžasné. Stalo sa, že prekombinoval scenár, povedal niekomu: ,To ti pôjde lepšie do pusy´ a naozaj sa s tým stotožnili aj dotyčný herec, aj režisér. Mali sme veľké šťastie, že sme mohli tvoriť a Dano bol v tomto tiež výnimočný.
Myslíte, že sa ešte zopakuje niečo podobné ako Horná Dolná?
Už ma len mrzí, že aj keby to bolo, už to bude bez Dana.
Čo ste si vy na ňom ako na kamarátovi a kolegovi vážili?
Páčilo sa mi na ňom, že nebol jednoduchý človek, ale pomerne zložitý, veľmi talentovaný. V tom najlepšom zmysle slova, ale nechcel sa rozmieňať na drobné. Veci, ktoré ho bavili, robil rád, s nasadením a naplno. Potreboval však svoju slobodu.
Mal aj negatíva, ktoré vám prekážali, aj keď o tých by sa už nemalo po smrti hovoriť?
Áno, hovorí sa, že o mŕtvych len dobre, ale na Danovi mi neprekážalo absolútne nič. Nechcem byť patetický, ale naozaj nebolo nič, čo by ma pri ňom vyrušovalo, nad čím by som sa musel zamýšľať, prečo to robí tak alebo onak. Bol talentovaný umelec, citlivý človek, naozaj sa s ním dobre žilo, dobre pracovalo.
