Žiada okrem iného, aby Ukrajina uznala ruštinu za štátny jazyk a vzdala sa snahy o vstup do Severoatlantickej aliancie aj do Európskej únie. Kyjev podľa médií odpovedal svojimi podmienkami, ktoré zahŕňajú aj vytvorenie demilitarizovanej nárazníkovej zóny na ruskom území, vydanie vojnových zločincov a strojcov vojny a vyplatenie reparácií.
Námestník ministra zahraničia Michail Galuzin medzi siedmimi požiadavkami vymenoval ukončenie bojových akcií zo strany ukrajinských síl a dodávok západných zbraní. Splnenie ďalších piatich požiadaviek je podľa ruského diplomata nevyhnutných pre "dosiahnutie všeobecného, spravodlivého a trvalého mieru", Ukrajina by sa preto mala vrátiť k neutrálnemu postaveniu mimo blokov, zrieknuť sa teda vstupu do NATO a do EÚ, uznať "nové územné skutočnosti, vzniknuté v dôsledku práva národov na sebaurčenie" (teda uznať anexiu svojho územia na Kryme a na východe a juhu krajiny Ruskom - pozn. ČTK), chrániť práva ruskojazyčných občanov a národnostných menšín, stanoviť ruštinu štátnym jazykom a dodržiavať základné ľudské práva, vrátane slobody náboženského vyznania.
Poslednou požiadavkou sa najskôr myslí, že ukrajinský štát by mal prestať vystupovať proti tej pravoslávnej cirkvi, ktorá sa donedávna podriaďovala moskovskému patriarchátu. Na Ukrajine okrem toho pôsobí aj pravoslávna cirkev napojená na konštantínopolský patriarchát.
