Zákon predložila vládnuca strana Právo a spravodlivosť (PiS). Poľské médiá pripomenuli, že návrh zákona schválil poľský Sejm v polovici apríla. Senát však začiatkom mája prijal uznesenie o zamietnutí návrhu zákona. Dolná komora, Sejm, však v piatok Senát prehlasovala, preto zákon putoval na podpis k hlave štátu.
Kritici zákona uvádzajú, že je zameraný proti opozícii a môže ovplyvniť výsledok jesenných parlamentných volieb, v ktorých sa PiS uchádza o tretie funkčné obdobie na čele vlády. Mnohí nezávislí experti tvrdia, že zákon porušuje ústavu.
Dudov poradca Lukasz Rzepecki podľa AP uviedol, že zákon sa v prezidentskej kancelárii bude veľmi pozorne analyzovať nielen z právneho hľadiska, ale aj vo vzťahu k súčasnej politickej situácii, čím mal zrejme na mysli vojnu, ktorú voči Ukrajine rozpútalo Rusko - považované v regióne východnej Európy za bezpečnostnú hrozbu.
Duda môže zákon buď podpísať, vetovať, alebo ho poslať ústavnému súdu, aby preskúmal, či je v súlade s ústavou. Duda vyhral prezidentské voľby v roku 2015 ako kandidát PiS a počas celého svojho prvého päťročného funkčného obdobia boli jeho rozhodnutia v súlade s politikou vládnucej strany.
V poslednom čase však spochybnil niektoré právne predpisy navrhované stranou PiS a niektoré návrhy zákonov nasmeroval na ústavný súd alebo ich vetoval, ako v prípade zákona o vlastníctve médií z roku 2021. AP o zákone uviedla, že sa ním zriadi "Štátna komisia pre štúdium ruských vplyvov na vnútornú bezpečnosť Poľskej republiky v rokoch 2007-22".