“Najnebezpečnejšie som sa pri nakrúcaní cítil ešte na začiatku vojny, v bitke o Kyjev, kedy išlo o život každý deň. Neskôr som pocit ohrozenia cítil, keď sme nakrúcali reportáže s delostrelcami, ktorí obsluhujú delá M777 (veľmi presné húfnice s dostrelom až 40 km, ktoré Ukrajine dodala Veľká Británia, pozn. autora) a lietal nám nad hlavou ruský dron a neďaleko nás dopadali delostrelecké granáty, pričom náš nočný presun sprevádzala streľba z ruských Gradov. Naopak, keď po nás strieľali z granátometov v zóne nikoho v obci Dudčany (obec v Chersonskej oblasti, ktorá bola istý čas priamo na frontovej línii, pozn. autora), bolo to také rýchle, že som si strach ani nestihol uvedomiť. Podobných situácií, aj keď k ich uvedomeniu si dochádza až neskôr, bolo mnoho. Za zmienku stojí aj natáčanie opustených ruských pozícií, kde ruskí vojaci často nechávajú množstvo darčekov v podobe nástražných výbušných systémov,” vraví Petr.
Okrem toho, že spolu so skúseným Zrnom prináša sledovateľom správy z prvej ruky z frontu, počas svojich ciest stretol množstvo zaujímavých, inšpiratívnych ľudí, ktorí nie sú povolaním vojaci, no rozhodli sa so zbraňou v ruke brániť svoju vlasť.
“V rámci práce vojnového korešpondenta stretávam množstvo zaujímavých ľudí - je to tá príjemnejšia časť našej práce, samozrejme, ak sú tí ľudia živí. Najzaujímavejšie príhody sa mi spájajú s dobrovoľníkmi - cudzincami, či už Židmi, Rusmi alebo Čečencami, ktorí bojujú na ukrajinskej strane," hovorí Petr.
