Najnáročnejšie bolo pre Petra zdolať vzdialenosť medzi Užhorodom a Krivoj Rogom. Cestu absolvoval vlakom: “Bolo to riziko, takúto vec vám môžu zabaviť, a to aj napriek tomu, že som disponoval povolením od veliteľa útvaru, ktorému som dron niesol a koniec koncov, môžu vám ho aj ukradnúť. Zároveň, veľa ľudí je nedôverčivých a viac preverujú, čo sa okolo nich deje, čo je však vzhľadom na situáciu normálne. Taktiež by mnohých mohlo pripadať divné, prečo práve cudzinec má u seba v ruksaku dron pre vojakov.”
Nakoniec však podľa slov Petra všetko dopadlo dobre a dron, ku ktorého preprave v záverečnej fáze pomohla aj organizácia Červená kalina, slúži vojakom na brehu Dnipra. Prognózovať výsledok vojny si Petr, napriek svojim skúsenostiam, netrúfa: “Len veľmi nerád by som prognózoval, no svoje osobné plány prispôsobujem tomu, že konflikt zamrzne a nastane kórejský scenár.”
