Jej postavy mali väčšinou dramatický nádych, hoci v nich nechýbal ani humor, životný nadhľad a východniarsky dialekt. Divákom sa do pamäti navždy vryla ako predstaviteľka Johany Ovšenej v legendárnom filme Pásla kone na betóne a vo voľnom pokračovaní ...kone na betóne. Ako si na ňu spomínajú jej hereckí kolegovia?
Hoci má väčšina z nás Milku Zimkovú napozeranú z filmov, jej srdcovou záležitosťou bola malá javisková forma a monodrámy, s ktorými často účinkovala aj v zahraničí. „Robím to, lebo viem, že mám divákom čo povedať. Za 44 rokov som neodmietla nijaké pozvanie. Stretnutia s ľuďmi sú pre mňa nezabudnuteľné, je to pre mňa zdroj toho, že môžem ďalej písať, môžem sa tešiť na ďalšie predstavenie,“ vyznala sa pred rokmi v rozhovore pre Nový Čas.
Dáma v klobúku
Tak ako k tejto nenapodobiteľnej herečke patrilo východniarske nárečie, tak si ju všetci budú pamätať ako elegantnú dámu v klobúku. Herečka, ktorá cestovala na predstavenia väčšinou vlakom, hovorievala, že na ňu ľudia pozerali ako na zjav. Hoci svojich divákov milovala, vo svojom vnútri bola introvertka. „Nechodím na všelijaké podujatia, idem len tam, kam sa patrí ísť. Nemusím mať stále spoločnosť,“ uviedla v minulosti. Napriek tomu, že ju preslávila najmä postava Johanky Ovšenej z filmu Pásla kone na betóne, sama hovorila, že z jej pera vyšli aj lepšie diela.
Na filmovačku kultového filmu spomínala s úsmevom, no spomenula aj to, ako jej bývalá garnitúra hádzala polená pod nohy. „Po prvom zhliadnutí súdruhovia odkázali, že družstevníčka Johana v takom luxusnom oblečení nespĺňa kritériá svojho povolania a nemôže si dovoliť kritizovať súdruha predsedu družstva. Napriek tomu i navzdory výstrahám súdruhov som nepoľavila a film sa natočil,“ povedala o svojej postave.
Proč (1987)
Vo filme Proč? stvárnila rolu sprievodkyne vo vlaku s futbalovými fanúšikmi. Snímka bola inšpirovaná skutočnou udalosťou, keď fanúšikovia Sparty Praha zdemolovali vlak cestou na rozhodujúci zápas v Banskej Bystrici.
Pásla kone na betóne (1982)
Som jej vďačný, že si ma vybrala
Ľubomír Paulovič (70)
- My sme sa poznali trošku už zo školy. Potom sme sa stretli pri natáčaní filmu Pásla kone na betóne a som jej vďačný, že si ma vybrala. My sme si sadli na prvú šupu. Bola taká uvážlivá, presne vedela, čo chce. S režisérom si často vyjasňovala isté postupy, lebo napísala aj scenár. Aj mňa občas režírovala, aby som to hral tak, ako si to ona vysnívala. No a tú moju postavu si ľudia dodnes pamätajú, hlavne to ostravské nárečie. Aj pri natáčaní druhej časti bola stále rovnaká, spomínam si, že nám na pľac nosila niečo ukuchtené.