Na stole bola aj možnosť nového senátu, ktorý ste už v minulosti navrhovali. Navrhnete ho aj teraz?
Z.K.: No ja som aj zvažovala, aj keď neviem ako to ďalej vyvstane, ale zvažovala som aj zmenu senátu, aj napriek tomu, že by sme to museli všetko absolvovať ešte raz. Aj hlasovanie bolo jedna proti dvom, takže len dvaja sudcovia boli proti. Je mi to ľúto, že takto rozhodli. To je ako keď v škole dajú decku reparát a dostatočne sa nepripraví napriek tomu, že vie, že má ten reparát a potom z milosti mu niekto dá tú štvorku. Zsuzsovú odsúdili len preto, že aby aspoň niekoho a Kočnera nie. Ja by som skôr prijala, aby to bolo naopak lebo ten najhorší je vlastne Kočner. Ani Zsuzsová by toto nerobila keby ju Kočner neatakoval, nenavigoval, nedal jej na to peniažky, prostriedky. Aj keď mala vzťahy aké mala, ale nemyslím, že by to bolo v nejakom jej veľkom záujme.
J.K.: Ak by to pomohlo prípadu, tak určite.
Myslíte, že pomôže prípadu nový senát?
Z.K.: Ja neviem. Pre nás to bude opäť horšie lebo budeme musieť znovu absolvovať toto všetko, čo už bolo. Neviem. Uvidíme ako rozhodne Najvyšší súd, ale proste ja sa na nich jednoducho hnevám, že to takto vyhodnotili, ako to vyhodnotili. U Zsuszovej áno, aj Andruskó, aj Threema... Však v tej Threeme to je zjavné. Boli tam zapojené aj fakulty, čo tie znaky identifikovali a všetko to vyšlo nazmar. Nerozumiem tomu fakt, že v jednom prípade áno a v druhom nie.
Ako dlho myslíte, že to ešte celé potrvá? Pani Kušnírová vy ste sa vyjadrili, citujem „že asi čakajú, kým jedného z vás“ klepne a vy sa tej spravodlivosti nedožijete.
Z.K.: Ja sa presne toho bojím, lebo toto absolvovať, čo my absolvujeme a tam to počúvať... Veľakrát by mal človek chuť zareagovať, ale žiaľ nemôže. Ruky v päsť, musíte to nejak absolvovať. Nemáme už ani dvadsať rokov, ani zdravie po tom všetkom, čo sme prežili a ja si myslím, že oni presne na to čakajú, že niekomu z nás sa niečo stane a tým pádom to ustane. Že už nebudeme vládať bojovať a na druhej strane si myslím, že čakajú za voľbami. Že vráti sa späť Fico a ešte to otočia na nás, že nie my od Kočnera, ale on od nás bude žiadať odškodné. A neviem skade na druhej strane, lebo my nemáme také peniažky, jak má on.
J.K.: To sa nedá odhadnúť. Len čo je taký predpoklad, len kým rozhodne Najvyšší súd, to možno bude koncom roka ak to vôbec bude. Takže najprv musí rozhodnúť Najvyšší súd a potom sa zase začnú riešiť tieto ďalšie veci... Či ich dostane ten istý senát alebo iný senát, tak zase kým to oni naštudujú, tak to bude na dlhú dobu. Určite to nechceme vzdať. Pokiaľ budem žiť, tak sa nevzdám určite.
Bolo by pre vás aspoň trochu akceptovateľné ak by Kočner dostal menej ako doživotie?
Z.K.: Najlepšie by bolo, keby dostal doživotie a nie tých 25 rokov. Lebo každý mi hovorí, veď dobre, že má za ekonomickú trestnú činnosť. Ale to neni zadosťučinenie pre nás za to, čo sa stalo našim deťom. Nehovorím, že tá ekonomická trestná činnosť nie je nič. Ale toto, čo sa stalo našim deťom, že Janko na neho veľakrát písal, a vždy mal pravdu, že všetko, čo spustilo tú mašinériu na základe Jankových článkov, tak za to by bolo zadosťučinenie spravodlivosti, že sú odsúdení. Keď už nie doživotie tak aspoň tých 25. Ja som naivne očakávala, ale mala som aj zmiešané pocity, že ako to dopadne. Raz tak a raz tak. Ale skôr mi to inklinovalo k tomu, že zas to zle dopadne. Neviem, taký vnútorný nepokoj som mala celý týždeň. Proste žalúdok ma bolel, hlava, svaly, kŕče som mala... také napätie. A dopadlo to tak, jak to dopadlo.
J.K.: Ako som sa už viackrát vyjadril, ja nie som zástanca práve doživotia. Postačí, že bude odsúdený za to, čo vykonal.
