V pražskej Viole hosťovala trinásť rokov. „Tam som mala aj päťstú reprízu Pani Margaréty. Podobný počet repríz dosiahla aj moja monodráma Bonsoir umelci, ktorú som predviedla v angličtine v juhoamerickom meste Mobile v Alabame. Hrala som aj v španielskej monodráme Dvakrát dva je šesť alebo Komik Cavalcanti v štúdiu L + S. Bola písaná pre muža, ale ja som si ju prispôsobila a hrám v nej chlapa,“ vymenovala nám umelkyňa.
Introvert, samotár
Milka Zimková volila radšej život v ústraní, než byť hviezdou šoubiznisových večierkov. „Nie som ten typ, ktorý musí byť zviditeľnený, som introvert, samotár. Nechodím na všelijaké podujatia, idem len tam, kde sa patrí ísť. Nemusím mať stále spoločnosť okolo seba, no vždy sa rada stretnem s milými a múdrymi ľuďmi. Ale divadlo, to je iné. Každý herec je do istej miery egoista, lebo predáva svoje ego,“ povedala úprimne.
Posledné roky však čoraz častejšie opakovala, že nie je pre ňu veľkou rozkošou vláčiť sa s dvoma kuframi, v ktorých má svoje divadlo, po vlakových staniciach, hlavne v noci, keď sa vracia domov. "No keď som už na mieste činu a vyjdem na javisko, nebanujem. Za tie roky, čo som prešla s mojím divadlom od Havany, Alabamy, Štokholmu, Paríža, Berlína, Torune, Varšavy, Vroclavu, Lausane, Budapešti, Belehradu, Petrohradu cez Moskvu i Volgograd, ani raz som neobanovala. Podstatné je, že všade som sa stretla s ľuďmi alebo ak chcete s divákmi, s ktorými si mám čo povedať a zároveň sa ich aj opýtať."
