A vaše deti?
Máme dve dcéry a jedného syna vo veku 21, 23, 25. Syn práve končí veterinárnu medicínu, jedna dcéra sa dostala na klasickú medicínu a druhá sa presťahovala na Miami.
Ako deti znášali to, že ich mama je autorkou šteklivej ženskej literatúry. Nehanbili sa? Lebo to deti niekedy zvyknú...
Deťom som to povedala, až keď boli väčšie. Všetky totiž chodili do striktnej katolíckej školy, kde je oddelené vzdelávanie dievčat a chlapcov. Nechcela som ich tým zaťažovať aj preto, lebo som ešte popri písaní robila päť rokov právo. Sú hrdé, nehanbia sa. Keď som začala písať, dcéra mala 10 rokov a večer sme boli v televízii, kde ukázali aj jej fotku. Hneď mi zavolala, mami, ja som to zdieľala so všetkými kamarátmi, že som bola vďaka tebe v televízii.
Pätnásť rokov ste pokukovali po písaní, ale venovali ste sa právu. Prečo? Pre istotu?
Presne. Vždy som túžila mať bezpečnú kariéru, písanie sa mi nezdalo ako niečo, čo by ma uživilo. Právo bolo príšerne nudné, robila som korporátne zmluvy a popritom som písala. No a potom sa to zvrtlo a viac ako 40 kníh je na svete.
Ako sa to zvrtlo? Amerika je veľká, konkurencia tiež a preraziť s knihou tak, aby sa stala bestsellerom, nie je ľahké.
Prvú knihu som si vydala sama. Nejako sa uchytila a od tej druhej to už boli bestsellery.
