Výživné cez exekútora
Finančná situácia rodiny je žalostná. Lydka sama priznáva, že problémom bolo aj výživné na deti. „Zasiahnuť musel exekútor, lebo akosi sa nechcelo platiť. Však načo? To, že sú tu deti, ktoré potrebujú jesť, chodiť do školy, obliekať sa, lieky, na všetko som bola sama. Navyše som ani ja nemala robotu,“ hovorí s pokorou, ale aj s hnevom. Konečne im svitlo na trošku lepšie časy a Lydka sa zamestnala. „Robíme pirohy. Som vďačná za túto možnosť, aj keď dostávam len minimálnu mzdu. Ale aspoň to. Veď neustále sme u lekára. Buď s deťmi, alebo sama so sebou,“ krúti hlavou a zase jej vybehnú slzy z očí.
„Priznávam, že sú chvíle, kedy sme závislí od pomoci dobrých ľudí. Je to ťažké najmä pre staršie deti, ktoré to veľmi zle znášajú. Ale predtým, ako som sa zamestnala, tak bol náš príjem s rodinnými prídavkami a výživným 500 eur mesačne. Na deň sme mali piati ľudia 2 eura. Teraz je to aspoň o trochu lepšie, aj keď nie najlepšie. Staršie dcérky chodia na strednú školu, neviem čo skôr zaplatiť, aby na všetko vyšlo. Doma sa snažíme vypestovať, čo sa dá na záhrade a na poli, aby sme ušetrili. Sadíme všetko od zemiakov po cibuľu, uhorky, mrkvu a podobne,“ zakončí tíško.
