TASR informácie prevzala od agentúry AFP. Aliancia je ochotná hovoriť s Pekingom o tejto záležitosti, uviedol námestník generálneho tajomníka NATO pre obrannú politiku a plánovanie Angus Lapsley na regionálnej bezpečnostnej konferencii Šangri-la v Singapure.
Čína "má ako globálna veľmoc globálnu povinnosť byť transparentnejšia", povedal Lapsley s tým, že rozsah a tempo budovania čínskeho nukleárneho arzenálu je "skutočne zarážajúce".
Lapsley zdôraznil, že NATO, z ktorého členov majú jadrové zbrane USA, Francúzsko a Británia, nechce zasahovať do tohto regiónu, chce však viesť dialóg. Upozornil, že Čína má právo modernizovať a rozširovať svoju výzbroj. "NATO je otvorené dialógu, nemôže to však byť náhrada za dialóg medzi USA a Čínou," doplnil.
Americké ministerstvo obrany vo svojej výročnej správe o Číne z novembra 2022 uviedlo, že Peking v roku 2021 zjavne zrýchlil rozširovanie nukleárneho arzenálu a v súčasnosti má viac ako 400 jadrových hlavíc. Je to stále zďaleka menej, než ich majú USA a Rusko, no podľa hodnotenia Pentagónu sa tento počet do roku 2035, ktoré si čínske komunistické vedenie stanovilo na zavŕšenie úplnej modernizácie armády, pravdepodobne zvýši na 1500. V tomto horizonte bude tiež Peking disponovať celou škálou moderných rakiet.
