Berezovskij získal zámok Chateau de la Garoupe na Azúrovom pobreží v 90. rokoch minulého storočia, keď bol v Rusku pri moci prvý postsovietsky prezident Boris Jeľcin. Magnát Berezovskij bol vtedy považovaný za jedného z najmocnejších a najvplyvnejších ľudí v Rusku.
Francúzske úrady zámok skonfiškovali v roku 2015, dva roky po tom, ako Berezovského našli mŕtveho v jeho dome v Anglicku. Okolnosti Berezovského smrti neboli nikdy úplne vysvetlené, dodala agentúra AFP. Zámok, rovnako ako susednú usadlosť Clocher de la Garoupe, tiež vlastnenú Berezovským, bol skonfiškovaný po tom, ako bol vyhodnotený ako výnos z prania špinavých peňazí, ktorého sa dopustila investičná spoločnosť Sifi a jej manažér Jean-Louis Bordes. Vyšetrovaním sa zistilo, že tieto dva subjekty poslúžili ako krytie pre Berezovského. Príslušné francúzske orgány potrebovali na rozlúštenie zložitého pozadia okolností nákupu zámku Chateau de la Garoupe takmer desať rokov.
Danú nehnuteľnosť na prestížnom polostrove Cap d'Antibes dal postaviť britský priemyselník a poslanec Charles McLaren a zavítali do nej osobnosti ako maliar Pablo Picasso, hudobník Cole Porter či spisovateľ a novinár Ernest Hemingway. Od návštev cárskej rodiny v polovici 19. storočia sa Azúrové pobrežie medzi Rusmi stále teší veľkej popularite, a to najmä medzi novozbohatlíkmi, ktorí tam nehnuteľnosti začali skupovať po páde Berlínskeho múru v roku 1989. Berezovskij bol jedným z prvých bohatých Rusov, ktorí sa zamerali na polostrov Cap d'Antibes.
Berezovskij bol považovaný za šedú eminenciu v čase vlády Borisa Jeľcina. Keď sa v roku 2000 k moci dostal Vladimir Putin, Berezovskij upadol do nemilosti. Krátko na to odišiel do londýnskeho exilu, kde sa stal zarytým odporcom Kremľa. V marci 2013 ho našli obeseného v jeho súkromnej rezidencii. Invázia ruskej armády na Ukrajinu a sankcie zo strany Západu spôsobili, že vlastnenie nehnuteľnosti a dokonca aj vstup do Francúzska sú pre mnohých Rusov čoraz problematickejšie.
