Prvá pokuta
Asi štyri dni po tom, ako som v osemnástich dostal vodičák, som vzal svoju prvú frajerku na výlet. Samozrejme, všetko len pár kilometrov od domu. Len som nejak pozabudol na niektoré povinnosti šoféra, ktoré by sa mali dodržiavať. Vstupoval som do obce a zrazu na mňa mával chlapík v zelenom. Áno, mával, a ja som mal čerstvo v pamäti, že autá sa zastavujú rázne zdvihnutou zástavkou. Takže som si povedal, že zrejme opravujú cestu a mám sa zaradiť bližšie k okraju. Až keď sa o pár minút za mnou zjavili majáky, pochopil som, že v obci sa nejazdí sedemdesiatkou a príslušník zboru mi to aj patrične vysvetlil.
Prvý bozk
Bola to trauma, na ktorú nikdy nezabudnem. Na školskom zájazde v Pieninách sme po dni plnom aktivít trávili večer so spolužiakmi a spolužiačkami mimoriadne kreatívne – hrali sme, kto by to povedal, fľašu. V pokročilej hodine, keď sme vymíňali všetky dokreslené pravdy, prišlo aj na kolo bozkov. Mal som vtedy asi 11 alebo 12 rokov a takúto skúsenosť som ešte nezažil. Fľaša sa roztočila, začala spomaľovať a červený vrchnáčik nápoja, ktorý kradne deťom spánok, zariadil, že som skončil na chodbe so svojou spolužiačkou, ktorá čakala vášnivý zážitok v podobe horúceho bozku. Namiesto toho dostala len roztraseného chalana, ktorý nedokázal prísť ani na svoje meno a jediné, čo zo seba dostal, bolo: „Toto som ešte nikdy nerobil.“ Trvalo asi 35 minút, kým som aj po porade so spolužiakmi dostal zo seba malú nemotornú pusu. Očakávanie a realita u mojej spolužiačky vtedy nabrali teda úplne iné kontúry.
