Ako prví na svete túto púť do Solúna v Grécku zdolali na motorkách a popasovať sa museli s množstvom nástrah. Keby mali Cyril a Metod pred vyše tísíc rokmi také vymožnosti aké sú dnes, nemuseli by absolvovať náročnú púť.
„Cesta do Solúna sa rodila postupne. Najprv bolo potrebné vytvoriť koncept takejto púte. Rozhodla som sa, že oslovím nielen veriacich, ale i ľudí, ktorí sa za veriacich nepovažujú. Rovnako som oslovila aj otca Jána Gondeka, farára z Beši, ktorý je tiež motorkárom. Najprv malo ísť o privátnu motopúť, na ktorej som chcela overiť jednak moje predpoklady a znalosti o putovaní, no zároveň som chcela spoznať aj krajiny, cez ktoré by mala táto cesta viesť. Netušila som, že zaujme tisíce obyvateľov Slovenska, Čiech i Moravy,“ prezradila Andrea. Najťažšia bola podľa nej príprava. „Plánovať ubytovanie, návštevy pamiatok a múzeí sa dá, no nedá sa naplánovať počasie, technické problémy a ani náhody,“ dodala.
Vyšli 9, dorazili 5
„Na motopúť sme sa vybrali deviati, no štyria z rôznych dôvodov skončili v Bosne a Hercegovine po 3 dňoch putovania. Ich skorší návrat na Slovensko bol plánovaný. Piati sme dorazili až do Solúna, z toho 4 muži a ja,“ doplnila Andrea s tým, že motorky osedlali bankár, právnik, ekonóm, štátny úradník, reštaurátor či strojný inžinier, technik aj rímskokatolícky kňaz. „Priemerný vek jazdcov sa pohyboval okolo 48 rokov,“ priblížila skladbu osadenstva. „Požiadali sme otca biskupa Viliama Judáka o požehnanie pre našu skupinu. Po 11 dňoch sme výlet uzavreli u otca biskupa na Nitrianskom hrade,“ usmiala sa.
