Deti vedia narobiť s jedlom hotové cirkusy. Jedlo im nechutí, neobsedia ani 5 minút, uprednostnia ruky pred príborom. Naučiť ich slušne sa správať za stolom môže byť náročné, ale je to nevyhnutné. Slušné správanie, ku ktorému stolovanie na úrovni patrí, je devízou do budúcnosti. Čo robiť a čo nerobiť, keď ich to chceme naučiť? Tipy a rady prináša Nový Čas spolu so psychologičkou Zuzanou Wirtz.
Dodržiavajte zásady
Vodu kážte piť a aj ju pite
• pokiaľ chcete, aby sa vaše dieťa správalo za stolom slušne, prvým pravidlom je ísť mu príkladom
• s deťmi môžete začať jesť za stolom, keď začne konzumovať niečo iné ako mlieko
Prečo je to dobré:
• umožníte mu sledovať návyky stolovania
Čo odpozorujú:
• to, že pri stole sedíte
• nehovoríte s plnými ústami
• ďakujete a prosíte, ak niečo potrebujete podať
• necháte prázdny tanier
• nemračíte sa na jedlo
• že stolovanie je každodenný rituál
Stále dookola
• neutrálnym tónom sa im snažte opakovať pravidlá slušného stolovania
• viac ako krik pomôže vtip, ukážte mu, ako sa správa (ak je s otvorenou pusou, urobte to aj vy) - tým mu pravidlo pripomeniete
• na spoločenskej akcii ho nenechajte tápať, ukážte a vysvetlite mu, v čom je táto večera iná ako doma za stolom
Komunikujte
• stolovanie by sa malo stať samozrejmosťou vašich rodinných rituálov; v budúcnosti vám tento rituál pomôže nájsť si vzácnu chvíľku porozprávať sa so svojím dieťaťom
• výčitky a negatívne témy však nepreberajte, stolovanie má byť chvíľou rodinnej pohody
• napriek tomu, že rozprávať sa za stolom je v poriadku, nemali by ste vy ani vaše deti mať pri tom plné ústa
Podnetné prostredie
- z jedla môžete spraviť zábavu:
*nakúpte rôznorodé farebné prestieranie s obrázkami
* prestieraniu by sa však malo dieťa venovať pred obedom počas prestierania
* keď sadne za stôl, malo by sa plne sústrediť na svoje jedlo
Tohto sa vyvarujte!
Nenúťte ho do jedla
„Budeš tu sedieť, kým nedoješ!“
• dieťa sa zasekne a jedlo si znechutí
TIP: Radšej naberajte menšie porcie, je lepšie si dať dupľu, ako nechávať zvyšky!
Neproste a nekričte
„Ak nezješ, zabudni na večerníček.“
• vyhrážať sa dieťaťu, že keď nezje, nebude večerníček, nie je správne
• do pozornosti sa dostane vaše správanie, nie jedlo
Neodmeňujte
„Ak zješ, dostaneš čokoládu.“
• sladkosť bude v očiach dieťaťa niečo viac ako jedlo, ktoré má na tanieri
Nevarte mu ďalšie jedlo
„Nechutí ti to, a čo by si si dalo?“
• ak dieťa odmieta určitý pokrm a vy sa dostanete do stresu, že nemôže ísť spať alebo do škôlky hladné, upokojte sa
• jedlo zoberte, ponúknite mu teplý čaj, a keď ho hlad omrzí, ponúknite mu to isté jedlo
Technika je tabu
„Odlož ten telefón a jedz!“
• vyhnite sa tomu, aby ste dieťa rozptyľovali za stolom mobilom, hrou na tablete alebo sledovaním televízie
Očakávania majte primerane veku
Na svoju malú ratolesť treba mať relevantné nároky. Pre dieťa je prirodzené,
že prv všetko uchopuje prštekmi a až používať príbor.
Vo veku 2 rokov:
- malo by vedieť poďakovať a poprosiť
- sedieť pri stole niekoľko minút
- neprehrabávať sa v jedle
- jesť lyžičkou alebo vidličkou (v tomto prípade treba počítať s tým, že jedlo skončí aj inde ako v ústach)
TIP: Ak začne hádzať jedlo, zoberte mu tanier s poznámkou - vidím, že už nie si hladný/-á.
Vo veku 3-4 rokov:
- dokáže pomerne dobre jesť a piť bez toho, aby znečistilo okolie
- nerozpráva s plnou pusou
- vydrží sedieť pri stole 15 - 30 minút
- lepšie ovláda svoje emócie, malo by byť schopné neohŕňať nos nad jedlom s komentárom - „fuj“!
Vo veku 5-6 rokov:
- neohŕňa nos nad jedlom s komentárom - „fuj“!
- dokáže používať nôž
- utrieť si servítkou ústa
Vo veku 7-8 rokov:
- vie už po sebe upratať riad
- pomáha s umývaním a so stolovaním
- vie sa slušne správať nielen doma, ale aj na návšteve
