Vyše štyridsať rokov robíte v televízii. Ako sa za tú dobu zmenila?
Zmenila sa práve všetkým okolo nás. Keď si uvedomíte, čo spravili telefóny a kam sme sa s nimi dostali. Zoberiete telefón a všetko viete hneď akčne zaznamenať, takže kameramani pomaly prichádzajú o prácu. Nedávno som robila prednášku, kde sedeli študenti od 19 do 28 rokov. Spýtala som sa ich, či pozerajú televíziu, a povedali mi jednohlasne nie. Najprv som myslela, že sa zrútim, samozrejme žartujem. Vraveli mi, že všetko, čo ich zaujíma, si nájdu, aj keď nie vo chvíli, keď to televízia ponúka. Myslím si, že v súčasnosti je televízia najmä pre divákov od štyridsať rokov a vyššie. Pre mladú generáciu nemá už taký význam a radšej sledujú rôzne platformy. Pre diváka, ktorý túži po vzdelaní, má však stále vysokú hodnotu, lebo okrem zjednodušenej zábavy ponúka aj vedomosti a edukáciu. Televízia má teda stále svoje opodstatnenie. Trošku sa zmenila aj v tom, že keď som začínala vysielať, mala som v sebe pokoru a vedela som, že tí, ktorí sú predo mnou, sú múdrejší a skúsenejší. Teraz si každý myslí, že sa nahrá na telefón a zajtra môže moderovať, aj keď napríklad račkuje... Sebareflexia ľudí, ktorí pracujú v médiách, sa znížila na veľmi nízku úroveň a každý má pocit, že môže robiť všetko. Ale hlavne ma desí, že keď niečo nevedia, svoju neschopnosť nahrádzajú tým, že sú arogantnejší. Určite sú niektorí múdrejší, krajší a šikovnejší než ja, avšak nemajú skúsenosti, nevedia ako na to a hlavné, čo im chýba, je pokora.
Čo bolo pre vás najväčším míľnikom, ak sa zameriame na moderovanie?
Určite Štúdio Kontakt. Dovtedy som robila Matelka a Pioniersku lastovičku, čo považujem za najväčšiu školu, a vďaka tomu som sa naučila moderovať. Mala som len devätnásť rokov, veľmi som sa sústredila na otázky a bola som prvé mesiace totálne vyklepaná. Naučila som sa, že musím byť vždy pripravená a hlavne počúvať respondenta. Štúdio Kontakt sa chystalo od februára 1989, ale začali sme vysielať až v decembri a to už bola uvoľnená atmosféra, zrazu sme mali tie najlepšie klipy na svete. Neskôr som robila živé súťaže s úplne neznámymi ľuďmi, kde musíte vedieť hneď zareagovať. Raz mi prišiel výherca, ktorý išiel točiť kolesom a tesne predtým mi povedal, aby som sa ho nič nepýtala, lebo nemá zuby. Mala som s ním urobiť dvojminútový rozhovor, takže som musela hneď vymyslieť otázky, na ktoré mi mohol odpovedať len slovíčkom hmmm. To boli výzvy, ktoré som musela ustáť, aby to malo hlavu a pätu.
S manželom ste príkladom, že aj v šoubiznise existujú dlhoročné vzťahy. Mali ste niekedy aj krízu, ktorú ste museli prekonať?
Nie, nemali. Je to o tom, že sme si hneď na začiatku nastavili priority. Je veľa partnerstiev, v ktorých majú obaja ambície, tak ako sme mali my. Mali sme kalendár a keď mi prišla nejaká ponuka na dobrú prácu, ale videla som, že v ten večer Martin spieva, tak som odmietla. Je pravdou, že môj dobrý manžel mi tiež zopárkrát spravil veľký ústupok. Dostal angažmán do zahraničia v čase, keď som mala skutočne veľa práce, zhodnotili sme výhody a nevýhody a nešiel. Kika ho potrebovala, pretože išla do prvej triedy a chcela mať ocina, ktorý ju bude spolu so mnou odprevádzať a čakať. Mala som to šťastie, že Martin rozmýšľal rovnako ako ja. Som dieťa, ktoré nemalo otca. Som z rozvedeného manželstva a naša mama bola pre nás od mojich troch rokov mama a otec v jednom. Vždy som hovorila, že hľadám otca mojich detí, až v druhom rade partnera. Naraz som zistila, že taký partner existuje a robila som všetko pre to, aby naša rodina fungovala. Nechcela som, aby moje dieťa cítilo to prázdno.
