Prečo si myslíte, že v dnešnej dobe sa veľa manželstiev po chvíľke rozpadne?
Nie sú ochotní robiť žiadne kompromisy a tolerovať sa. Všetci chcú mať všetko hneď a nemajú po čom túžiť. Nechcem ich z toho viniť, lebo pretlak možností a toho, na čo si môžu siahnuť, privoňať si a pocestovať je nesmierne veľký. Nezostáva im potom čas na to, aby si povedali, že chcú byť s Jožkom, ktorý je super. Po mesiaci ich Jožko začne nudiť, lebo ich každý týždeň ťahá po kopcoch, tak ho pošlú do čerta. Možno ak by mu povedali: „Milujem kopce, ale nie tak často...“ Ľudia sa medzi sebou nerozprávajú a nepovedia si, čo ich baví a čo nie. Najpodstatnejšie je, že nie sú ochotní robiť kompromisy. Je ťažké si dnes nájsť partnera, lebo na diskotéke ho asi nenájdu.
Nemrzelo vás, že vaša dcéra Kristína sa tiež rozišla s manželom?
Veľmi nás to mrzelo a zabolelo. Keď sme sa s Kikou snažili o tom porozprávať, tak mi povedala: „Maminka, vôbec s ockom neviete, čo prežívame. Ľúbime sa, ale nevieme spolu existovať.“ Dlho k sebe hľadali cestu, ale myslím si, že sa trošku skoro brali. Mohli si to najskôr spolu vyskúšať. V každom prípade je nám to veľmi ľúto.
Okrem toho, že ste moderátorka, režírovali a produkovali ste aj film o Petrovi Dvorskom. Máte v hľadáčiku niekoho, o kom by ste natočili ďalší film?
Mám na zozname viacero mien. Byť producentom je naozaj veľmi ťažká práca, ťažšia než byť režisérom. Ľudia si nevedia predstaviť, aká mravčia práca je na takomto dokumentárnom filme, klobúk dole pred mnohými filmármi. Inak mám od manžela zákaz točiť najbližší rok, lebo mi na film požičal nejaké peniaze a ešte som mu ich nevrátila. (smiech) Mám v merku novú reláciu, ktorú som vymyslela a zrealizovala aj pilotnú časť, tak čakám, ako sa v RTVS rozhodnú.
Váš manžel bojuje so sklerózou multiplex. Ako to zvládate vy?
Martin nie je jediný človek so sklerózou multiplex, ktorého poznám. Každý, kto trpí touto chorobou, potrebuje od ľudí, ktorí sú v jeho blízkosti, pochopenie. Niekedy vidím, ako je môj muž zamyslený, cítim, aký je nešťastný, a hovorí si prečo práve on. Vtedy si poviem, zavri oči a skús si predstaviť, že sa to dotýka teba. V tej chvíli začnem vnímať svet okolo seba úplne inými očami, nohami, podľa toho, aké obmedzenia tí ľudia majú. Martin si vyžaduje moju pozornosť, ale nie doslova, že by si ju vyžadoval, vnímam to tak, že sa mu musím viac venovať. Keď s ním niekde idem, vôbec nerozmýšľam nad sebou, ale nad každým jeho krokom. Keď máte pri sebe oslabeného partnera, musíte mať v sebe veľmi veľa energie. On je moje šťastie a vďaka, že som sa dostala tam, kde som, a sme tu jeden pre druhého.
