Ako vnímate svoju nomináciu v ankete Slovenka roka?
Veľmi ma to potešilo, lebo je to pre mňa uzavretie určitého kruhu. Presne v roku 1993 som získala ocenenie Žena roka časopisu Slovenka. Odovzdávalo sa to v jednom hoteli, do ktorého som prišla celá rozžiarená. Zastavil ma Ivan Krajíček, skvelý herec, režisér, zabávač a pre mňa hviezda našej kultúry. Opýtal sa ma, či ma nominácia tak veľmi potešila, keď tak celá žiarim. Odpovedala som mu, že som ráno bola u mojej lekárky, ktorá mi povedala, že čakám bábätko. Tento deň sa mi teda spája s tým najkrajším, čo ma v živote stretlo, a vďaka tejto príhode naň nikdy nezabudnem. To, že sa pani Rehákovej podarilo oživiť anketu pre ženy, považujem za niečo mimoriadne a teším sa, že som tam. Ďakujem za dôveru.
Je dôležité, aby ženy dostávali väčšiu pozornosť?
Určite áno, ale ja som doteraz mala skúsenosť, že schopné ženy nemali nikdy núdzu o pozornosť. Hovorí sa mi to ľahšie aj preto, lebo celý život dostávam pozornosť od mužov, ktorí mi vyjadrujú určitú sympatiu, náklonnosť a oceňujú moje schopnosti a profesionalitu. Cítim ju aj v rámci pracovného ocenenia, pretože sú ľudia, ktorí nie sú skúpi, aby mi povedali, že to robím dobre a že mi ďakujú. Tých profesií, v ktorých sa ale úplne zabúda na slovíčko ďakujem alebo na to, aby povedali - ste výnimočná, je stále dosť. Ženy si tak potom neuvedomujú, že robia dobrú robotu. Som ale demokratická, a tak ako si zaslúžia pochvalu ženy, určite si ju zaslúžia aj muži. Bez nich by tento svet bol pre nás veľmi smutný a mnohí muži sú tiež veľmi inšpiratívni.
Ktorý muž je inšpiratívny pre vás?
V prvom rade je to samozrejme dlhé roky môj manžel. Ak si nájdete človeka, s ktorým vás to baví ráno, na obed aj večer 365 dní v roku a je prečo si ho všímať, obdivovať, nechať sa poučiť, rozmaznávať a niekam zaviesť, tak to je úplná fantázia. Ďalším inšpiratívnym mužom je pre mňa napríklad Michelangelo, Mozart, mnohí architekti, ktorí postavia niečo, čo tu po nich zostane. Tých mien by bolo veľmi veľa. Inšpiruje ma mnoho ľudí, umelcov, vedcov, športovcov, ktorí ma nútia zamyslieť sa, niečo krásne zažiť alebo si prečítať.
Ak by ste mohli odovzdať ocenenie Slovenka roka, komu by ste ho dali?
Jednoznačne mojej mame, ktorá mi dovolila, aby som snívala. Patrila som k tým študentom, ktorí sa nedostali po gymnáziu na vysokú školu, aj keď som mala dobré známky. Mama mi vždy verila a hovorila, že sa o mňa nebojí a že dokážem všetko, do čoho sa zahryznem. Viackrát som jej povedala, že je pre mňa tou najdôležitejšou ženou na svete. Väčšinou bola k mojej práci veľmi kritická. Dva mesiace pred jej smrťou za mnou prišla na manželovej 50-tke a povedala mi: „Počúvaj, si fakt dobrá moderátorka, ľúbim ťa a som na teba pyšná.“ Vtedy som mala pocit, že niečo sa naplnilo. Keď dovolíte dieťaťu snívať a popri tom aj lietať, je to skvelé.