Americké ministerstvo obrany sa k záležitosti odmietlo vyjadriť. TASR správu prevzala z agentúry AFP a webovej stránky amerického denníka Wall Street Journal (WSJ)
Čína Kube poskytne ako protihodnotu niekoľko miliónov dolárov, píše WSJ s odvolaním sa na nemenovaných predstaviteľov USA. "K týmto konkrétnym správam sa nechystáme vyjadriť," uviedol predstaviteľ Pentagónu, ktorý si želal zostať v anonymite. "Všeobecne si vážne uvedomujeme pokusy Čínskej ľudovej republiky investovať po celom svete do infraštruktúry, ktorá môže mať vojenské ciele," dodal. USA budú podľa jeho slov Čínu naďalej pozorne sledovať a zabezpečovať, že sú schopné plniť svoje bezpečnostné záväzky doma i v celej oblasti.
Veliteľstvo Ústredného i Južného velenia armády Spojených štátov sa nachádzajú v štáte Florida, čiže v dosahu takéhoto zariadenia. Medzi Washingtonom a Pekingom je v poslednom období zvýšené napätie kvôli Taiwanu. Čína tento ostrov z nezávislou vládou pokladá za súčasť svojho územia a vyjadrila pripravenosť zabrať ho aj s použitím sily.
Čínsky prezident Si Ťin-pching presadzuje rýchle rozšírenie bezpečnostnej prítomnosti Číny vo svete s cieľom vyrovnať sa vojenskej prítomnosti Spojených štátov. Základňa na Kube, ktorá leží asi 180 km južne od Floridy, by predstavovala pre USA priamu výzvu.
Bývalý Sovietsky zväz mal na Kube špionážne zariadenia s cieľom sledovať USA. Pokus Moskvy, natrvalo na ostrove umiestniť svoje rakety však nevyšiel. Americký prezident John F. Kennedy 22. októbra 1962 oznámil, že na Kube sa nachádzajú sovietske jadrové strely a rozhodol o blokáde Kuby. Náročne diplomatické vyjednávanie prinútilo sovietskeho lídra Nikitu S. Chruščova, aby súhlasil s ich odvezením. Kennedy prisľúbil, že USA nepodniknú inváziu na Kubu. Washington tiež stiahol z Turecka svoje strely schopné niesť jadrové hlavice, ktoré Sovieti považovali za hrozbu.
