Vaša manželka Ronie je lekárka, neurologička. Kým v seriáli hráte muža, ktorý hrá v manželstve druhé husle, v súkromí to tak asi nebude, však?
(úsmev) Možno to tak nevyzerá, ale ja sa viem dobre rozčúliť a nie som úplne taký pohoďák, ako sa zdá. Manželka má tiež celkom slušnú energiu, takže sme schopní sa pohádať z nuly na sto za päť sekúnd. Ale vieme si veľmi rýchlo a jasne vyjasniť veci. Nie je to tak, že by som bol podobný typ ako Imrich v seriáli. Myslím si, že charakter postavy si ani ja, ani moji kolegovia neprenášame domov. Padne klapka, obraz je hotový, ideme si dať kávu a bavíme sa o niečom inom. Chápem, že ľudia niekedy môžu mať predstavu, že sme v súkromí takí, ako to vidia na obrazovke. Možno je to sklamanie, ale nie je to tak.
A nemenila by manželka? Neprijala by mať doma občas „salámistu“?
Určite áno! (smiech) Mám práve pocit, že toto sa ľuďom páči, ten nadhľad nad životom, ten bezstarostný pohľad na veci. V seriáli to môže byť sympatické, v manželstve to tak nefunguje. Na jednej strane je Imrich povaľač, ale zas vie trefne reagovať. Len vieme, že tie vzťahy sú komplikovanejšie.
Je manželka vaším kritikom?
Nie je môj kritik, jej sa páči všetko, čo robím! (smiech) Veľmi ma podporuje, niekedy je až nekritická. To ja som viac sebakritický, manželka je vďačný divák.
Tým, že žijete v lekárskej rodine, ste pod väčším dozorom, čo sa týka zdravia?
(smiech) To je presne tak, že obuvníkov syn chodí bosý! Takže keď náhodou sa na niečo posťažujem, tak ma zľahka odbije: ,Daj si vitamín!‘ V zmysle hesla, že mužská smrteľná choroba na päť je nádcha... Na deti bola oveľa úzkostlivejšia.
Nemôžeme nespomenúť, že vaša manželka je dcérou známeho neurológa Pavla Traubnera. Sú svokrovci vašimi fanúšikmi? Pretože manželia Traubnerovci sú veľkými obdivovateľmi umenia a častými návštevníkmi divadelných aj filmových premiér.
Svokrovci sledujú moju prácu, aj seriál Dunaj, k vašim službám. Aj preto, že ide o obdobie, ktoré sa ich bytostne týka. Svokor neraz otvorene opisoval tragédie, ktoré prežil počas holokaustu. Preňho je ten seriál veľmi osobný. A veľmi sa mu páči.
Aký máte vzťah so svokrovcami?
Myslím, že veľmi fajn. Chodievali sme spolu aj na dovolenky, takže to hovorí samo za seba. Katka je vzácna duša, obetavá žena. Svokor je dobrá stará škola, čo môže byť niekedy aj problém, lebo dnes sa to už veľmi nenosí. Svet je predsa len inde. Vždy pristupoval zodpovedne k pacientom, naozaj bol a dodnes je obetavý. Toto sa mi na ňom páči, tá úprimnosť v tom, čo robí. Fascinuje ma jeho zanietenosť, niekedy je to akoby na jeho úkor. Ale on je taký, on tak žije celý život. Jeho nezastaví nič!