Ako je to s účinkovaním na divadelných doskách? Hráte aktuálne niekde?
Teraz nerobím divadlo, som celkom vyťažený nakrúcaním Dunaja. V minulosti som bol osem rokov v divadle, potom som išiel na voľnú nohu, neskôr som mal hosťovania napríklad v bratislavskom Divadle Aréna. Na Novej scéne som hral v inscenácii Všetko sa posralo pod režisérskou taktovkou nebohého Karola Spišáka, s Dodom Gombárom sme robili muzikál Hair, účinkoval som v muzikáli Cigáni idú do neba... Naposledy som hral postavu ženícha vo francúzskej groteske o svete bez žien – Hetero.
Herci sú často obsadzovaní do istého typu postáv, niekto hrá len záporné postavy, iný je zaškatuľkovaný do rolí princov... Ozaj, zahrali ste si napríklad princa?
No áno, hral som veľakrát princa. Práveže som bol pre divadelných režisérov často „princoidný“ typ. Ale pomaly to už odchádza... (smiech)
A zloduchov ste hrali?
Zloduchov tiež, niekedy je fajn takáto rola, človek zo seba vypľuje všetko negatívne. (smiech)
Ako máte doma rozložené povinnosti, keďže ani vy a asi ani manželka, lekárka, nemáte prácu, kde si poviete – padla, idem domov?
Našťastie, manželka má fixnú pracovnú dobu. Ja to našťastie nemám, takže viem narábať s časom. Tým pádom to funguje. Klasické rodičovské „taxikárčenie“, teda rozvoz do školy, na krúžky, to je na mne. Už sú však veľkí, takže je to lepšie.
Ako a kde naberáte nové sily do práce?
Radi chodíme na dovolenku k moru. Máme radi Taliansko, Francúzsko. Väčšinou si prenajmeme s kamarátmi nejaký domček, robíme vodné športy, chodíme na výlety, deti tam majú kamošov rovesníkov, takže sa nikto nenudí. Málokedy len tak leňošíme.
Rád športujete?
Ale áno, kedysi som hrával hokej. Potom mi dvakrát zlomili na hokeji kľúčnu kosť a mama povedala, že dosť! Aj môj syn je nádejný hokejista.
Máte čas na hobby?
Isteže, ešte minulý rok som chodil napríklad na golf, ale teraz to už nestíham, venujem sa deťom. Nechcem, aby to vyznelo ako klišé, naozaj to tak cítim. Som asi viac domased. Máme rodinný domček, v záhradke si sadím rôzne plodiny. Rýľujem, pestujem kvety... Baví ma to, záhradníkov nepotrebujeme. Potom to, čo vypestujeme, rozdávame. Ale deti hovoria, že jablká z našej záhrady nie sú také dobré ako tie z obchodu! (smiech)