Problémy sa podľa neho nebudú týkať len mladých rodín, pre ktoré sa hypotéka stane nedostupnou, ale aj tých, ktoré už hypotéku majú, ale skončí sa im fixácia úrokov. "Budú stúpať úrokové miery, ľudia o chvíľu nebudú mať z čoho platiť hypotéky. Niekto platí 300 - 400 eur mesačne, a zrazu bude musieť platiť 800," povedal Kollár.
Tvrdí, že systém výstavby lacných štátnych nájomných bytov napriek časovým sklzom v tomto volebnom období stihli kompletne pripraviť a sú podpísané zmluvy na prvých 9000 bytov. "Čakáme ešte na povolenie Európskej komisie," konštatuje Kollár. Tento systém by podľa neho mohol v budúcnosti slúžiť aj ako záchranná sieť pre rodiny, ktorým pre dočasnú neschopnosť splácať vysoké hypotéky hrozí vysťahovanie z bytu.
Ľudia, ktorým by z dôvodu neschopnosti splácať zvýšené splátky hypoték hrozila strata bytu, by mali mať podľa neho možnosť požiadať štátnu agentúru, aby byt od banky prevzala do svojho vlastníctva. V takomto byte by mohli ďalej bývať ako nájomníci za štátom regulované nájomné. "A ak sa o niekoľko rokov situácia zmení, klesne úroková miera a on si znova vybaví hypotéku, môže agentúru späť požiadať, aby mu byt uvoľnila," vysvetľuje Kollár.
Systém štátno-súkromnej spolupráce postavený na základe zahraničných modelov neponúkajú v Sme rodina iba na riešenie bytovej otázky, ale aj vysokých cien potravín. Ak by štát vytvoril vlastný systém výkupu, distribúcie a predaja potravín, ktoré by nakupoval od súkromných výrobcov, podľa Kollára by tým vznikla obchodným reťazcom silná konkurencia. "Nebudú mať osempercentnú maržu, ale dvojpercentnú. Takú, akú majú v západnej Európe. Toto sú skúsenosti z Tirolska, Bavorska a Poľska, tam to už funguje," tvrdí Kollár.
