Snaha o ústupky
Proti samotnej dohode boli len dve krajiny – Poľsko a Maďarsko. Poľsko odmietlo platiť iným krajinám za to, aby sa starali o migrantov. 20 000 € za každého migranta, ktorého krajina nebude chcieť prijať v rámci stanovenej kvóty, označil námestník poľského ministra vnútra Bartosz Grodecki za „trest“. „Existuje obrovský nepomer medzi sumami, ktoré vynakladá EÚ na migrantov z juhu a utečencov z vojny zasiahnutej Ukrajiny,“ uviedol s tým, že Poľsko prijalo asi 1,6 milóna Ukrajincov.
Práve na prijímanie utečencov z Ukrajiny sa odvolávalo aj Česko, ku ktorému sa napokon pridal aj slovenský minister Šimko. Snažili sa vyrokovať, aby sa zarátali do celého systému aj utečenci z vojnou zmietanej Ukrajiny.
Český minister Vít Rakušan skonštatoval, že Česko bude z povinnosti prispievať nateraz vyňaté. Už dlhodobo sa negatívne k prijímaniu utečencov vyjadruje najmä Maďarsko, ktoré hovorí, že Brusel zneužíva právomoci.
Migranti ako politická karta
Migranti boli pre niektoré politické subjekty vďačnou témou aj v roku 2016. Politológ Radoslav Štefančík si myslí, že strany ako Smer, Kotlebovci či Republika túto kartu určite vytiahnu opäť. „Najmä populistické strany sa určite budú oháňať aj v kampani migračnou kartou, pretože kampaň majú založenú na šírení strachu a nenávisti. Tieto strany väčšinou neprinášajú žiadne riešenia, naopak, iba strašia domáce obyvateľstvo,“ dodal Štefančík.
Ako upozornila hovorkyňa slovenského ministerstva vnútra, schválenie nariadení na úrovni ministrov je len prvým krokom. Pokračovať budú rokovania s Európskym parlamentom a Európskou komisiou. Finálny návrh budú opäť posudzovať členské štáty EÚ.
