Čo tvorí ceny
Na výslednú cenu potravín v obchodoch nemajú podľa Únie potravinárov ich výrobcovia dosah, spotrebiteľské ceny totiž tvoria obchodníci, nie poľnohospodári. Tí vedia ovplyvniť len odbytové ceny potravín, za ktoré predávajú potraviny odberateľom - obchodníkom.
„Navyše zníženie cien na európskych trhoch sa okamžite nevie prejaviť v poklese cien u nás. Kopírovanie týchto cenových trendov sa deje s určitým časovým oneskorením,“ uviedli pre Nový Čas. Aktuálne sa teda skôr sústredia na stabilizáciu cien, ku ktorej by mohla prispieť aj novela spomínaného zákona.
Potrebujeme počkať
Martin Šuster, ekonóm, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť
Na Slovensku výrazne stúpli aj všetky ostatné náklady, nie len energie, ale napríklad aj mzdy vzrástli o 10 % a ceny potravín to v sebe musia mať zakomponované. Tiež musíme brať do úvahy, že sa zvyšovali príplatky za prácu cez víkend alebo v noci. Dojí sa aj cez víkend alebo pekár v noci pracuje, aby boli ráno čerstvé rožky, čo spôsobuje, že sa príplatky za prácu prejavia na cene viac, ako v iných oblastiach. Hlavný argument je ale, že veľká časť tých potravín, ktoré dnes vidíme v obchode, boli vyprodukované možno ešte minulú sezónu, takže pokles cien energií sa neprejaví hneď a potrebujeme počkať, kým bude ďalšia úroda. Tá už v sebe môže obsiahnuť nižšie náklady a nižšie ceny možno pocítime už na jeseň.
Celoplošná regulácia by priniesla len ďalšie zdražovanie
Ministerstvo pôdohospodárstva
„S cieľom navrhnúť efektívne riešenia pomoci obyvateľom usporiadal minister Jozef Bíreš tri stretnutia s farmármi, potravinármi, prvospracovateľmi, obchodníkmi, štátnou správou, NBS a PMÚ. Výsledkom stretnutí je zhoda, že je potrebné pomôcť najzraniteľnejším, ale celoplošná regulácia cien či ich stropovanie by priniesli iba ďalšie zdražovanie,“ uviedlo ministerstvo pre Nový Čas. Problematika si podľa nich vyžaduje nadrezortný prístup a intenzívnu spoluprácu viacerých ministerstiev, pretože samotný agrorezort nemá kompetencie na podporu občanov. Ministerstvo posledné dva roky pracovalo na znižovaní miliardového investičného dlhu v našom potravinárstve. „Práve tento dlh spôsobuje, že sú naše potravinárske podniky technologicky zastarané, a teda náročné na energiu a ľudskú prácu,“ dopĺňa rezort. Preto je aj samotná výroba potravín drahá a nekonkurencieschopná v porovnaní so zahraničím, kde eurofondy investovali do modernizácie.