„Skoro každý deň som chodila po práci na bicykel. Aj vtedy som išla ako takmer každý deň. Samotnú nehodu si nepamätám. Najskôr som si ani tú danú trasu nepamätala, ale potom sa mi to nejako vyjasnilo, takže si pamätám do toho momentu, keď ma zrazilo auto. Potom som sa zobudila v nemocnici, niekto nado mnou stál a povedal, že ma zrazilo auto, ale že všetko bude v poriadku,“ zaspomínala si s úsmevom Erika.
„Potom som ešte zaspala a na štvrtý alebo piaty deň som sa zobudila. Bolo to ako na hojdačke. Boli lepšie dni, potom nastali nejaké komplikácie. Bolo otázne, či nebudem musieť chodiť neskoršie na dialýzu,“ povedala s tým, že noc strávená v bezvedomí v jarku sa jej podpísala na obličkách. „Fungujem našťastie normálne. Mala som zlomenú aj tvárovú časť, prišli mi to operovať z Bratislavy. Našťastie to spravili zvnútra a nemám jazvy, no v čeľusti mám 22 skrutiek,“ dodala.
Nemá svedomie?
Erike sa dostávala aj veľká podpora od rodiny a cyklistov, ktorí ju prišli povzbudiť aj pred nemocnicu. „Dojalo ma to neskutočne,“ doplnila s tým, že k vodičovi, ktorý ju zrazil, zášť necíti.
