Zelené opatrenia
Aké sú podľa BVS možné riešenia? „Treba odpojiť z kanalizácií maximum plôch, z ktorých sa odvádzajú povrchové vody. Domy by mali mať vsakovacie jamy alebo retenčné nádrže, ktoré by zachytávali vodu. Rovnako treba pracovať na odpojení veľkých zdrojov vody vtekajúcich do kanalizácie, ako potoky z Karpát. Prospešné je aj budovanie zelených pásov či zmena využívania spevnených povrchov z betónu na povrchy, ktoré lepšie absorbujú vodu,“ dodal hovorca BVS. Mesto na opatreniach už pracuje.
„Pribúda zelených vodozádržných pásov namiesto výsadbových štvorcov, osádzame vodopriepustnú dlažbu namiesto asfaltu a pri investičných zámeroch, ktoré mesto posudzuje, dbáme na to, aby investor vybudoval v rámci projektov vodopriepustné plochy a dostatok zelene,“ povedala hovorkyňa Dagmar Schmucková. Podľa environmentalistky Martiny Paulíkovej by mesto mohlo urobiť aj viac. „Niektoré opatrenia sa dajú spraviť okamžite, napríklad vybúrať na niektorých miestach obrubníky, aby mohla voda ľahšie odtekať,“ tvrdí Paulíková.
Dažďovú vodu musíme dostať z kanálov
Martina Paulíková, environmentálna konzultantka
- Zväčšovanie kanalizácie nie je riešením nahromadenej dažďovej vody. Tá má odvádzať najmä splaškovú, znečistenú vodu a je projektovaná na určitú kapacitu. Problém je, že sa do nej často vlieva aj dažďová voda. Cieľom je teda odpojiť čo najviac spevnených plôch od kanalizácie. Tu sú opatrenia ako zelené strechy, vsakovacie bloky, terénne zníženiny na vsak, vodné parky a podobne. Tiež je dôležité vypracovať zrážkovoodtokový model, kde a pri akej intenzite zrážok voda zostáva stáť. A potom tlačiť na vlastníkov nehnuteľností, aby svoju vodu zo striech a parkovísk neposielali nárazovo na ulice. Mnohé nové štvrte však opakujú tie isté chyby. Tieto problémy sa však v Bratislave aj ďalších mestách neriešili desaťročia, takže za rok sa to vyriešiť nedá. Musia sa spojiť všetci, nie je to len na pleciach magistrátu.
