Príčinu ale nevníma v krátkosti mandátu Ódorovej vlády, ani v aktuálnych pomeroch v Národnej rade (NR) SR, ale v prehnaných egách tých, ktorí si nedokážu pripustiť, že posledné mesiace nezvládli. „Najhoršie je na tom to, že do tejto situácie nás dostali práve zástupcovia politických strán, ktoré po voľbách 2020 zostavili vládnu koalíciu. Tým myslím OĽaNO a priatelia, Sme rodina, Za ľudí, ale aj Sloboda a Solidarita," vymenúva politológ. Podotkol ale, že určitý podiel na zodpovednosti za aktuálny stav má i opozícia.
„Je smutné, že predstavitelia viacerých parlamentných i mimoparlamentných politických strán úradnícku vládu Ľudovíta Ódora nevnímajú ako „záchranné koleso“, ktoré nás ma bezpečne doviesť do predčasných volieb, ale namiesto toho mu (s najväčšou pravdepodobnosťou) budú klásť ďalšie a ďalšie prekážky na ceste," skonštatoval Onufrák. Je toho názoru, že členovia úradníckeho kabinetu s tým i rátajú na ako profesionáli chápu, že úlohy, ktoré pred nimi stoja nemožno v takom krátkom čase úplne naplniť. „V každom prípade ich pozícia nie je závideniahodná. Budú na nich útočiť naprieč politickým spektrom od krajnej ľavice až po krajnú pravicu," dopĺňa politológ.
Situácia podľa Onufráka nemusela zájsť tak ďaleko, ak by sa nečakalo niekoľko mesiacov a vláda Eduarda Hegera (Demokrati) skončila skôr. Politológ je toho názoru, že Hegerov kabinet bol natoľko nemohúci, že na rozdiel od vlády Ivety Radičovej v roku 2011, nedokázal ani len dôstojne odísť. „O „babráctve“ Hegerovej vlády svedčia nie len slová odchádzajúceho ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera, ale napríklad aj podávanie či presnejšie nepodávanie demisií ministrov za OĽaNO – v júni 2021 Jána Mičovského a koncom roka 2022 i Igora Matoviča. Boli to učebnicové príklady amaterizmu, resp. toho, ako sa to nemá robiť," uzavrel Onufrák.
