Inflácia zasiahla naše úspory, ktoré napríklad rástli počas pandémie COVID-19. Pre vysokú infláciu muselo siahnuť na svoju finančnú rezervu 43,7 % Slovákov. Vysokú mieru inflácie ako riziko pre svoje osobné financie zároveň vnímalo viac než osem z desiatich ľudí na Slovensku.
Žiadne riziká pre infláciu nevidelo necelých 5 % Slovákov. Najviac ovplyvňujú osobné financie vysoký nárast cien, pomalý rast platov, rastúce úroky z úverov. Stratu zamestnania ako riziko uviedlo 23 % opýtaných. Vyplýva to z online prieskumu Portu.
„V porovnaní s globálnou ekonomickou krízou v rokoch 2008 až 2009 je aktuálna situácia odlišná v tom, že ľudia v oveľa menšej miere vidia ako riziko možnú stratu zamestnania. V marci 2023 dosiahla miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku 5,61 %, v roku 2009 to bolo 10,33 %. Aj preto mohla slovenská ekonomika ťažiť z rastu domácej spotreby,“ priblížil analytik Marek Malina.
Necelých 14 % Slovákov sa v prieskume tiež vyjadrilo, že sa nemusí uskromňovať. Najväčšiu ochotu šetriť mali ľudia v prípade jedla v reštaurácii, ktoré označilo 48 % ako jednu z oblastí, ktorú si odpúšťajú, aby sa vošli do rodinného rozpočtu. Nasledovali dovolenky, ktoré označilo 46 % Slovákov a nákupy novej výbavy do domácnosti.
Rast cien na Slovensku však začal spomaľovať. Inflácia v apríli poklesla na hodnotu 13,8 %. Koncom roka by mali ceny stúpať ešte miernejšie a tento trend by mal pokračovať aj v roku 2024. „Najpomalšie by mali stúpať ceny potravín, tie dokonca môžu aj zlacnieť, tak ako sa to stalo v tomto mesiaci v Česku,“ povedal Malina.
