Športujú spolu
Otec známu moderátorku viedol vždy k pohybu. „Pamätám si, keď som mala asi štyri roky, boli sme v lete na dovolenke v bývalej Juhoslávii. Ten zážitok sa mi vybaví, akoby to bolo dnes. Bola strašná zima, voda ľadová, celý týždeň dážď a nikto neplával. Jediný, kto bol vo vode, som bola ja s ocinom a plávali sme poriadne ďaleko. Ešte aj na starých fotkách vidno, aké mám fialové pery. Pýtal sa ma, aká je voda, a čakal, že poviem studená, ale ja som sa len olizovala a hovorila, že slaná,“ smeje sa Simona pri dávnej spomienke.
Otec Michal ju vnímal ako veľmi dobré dieťa. „Vždy bola všestranne zameraná, zodpovedná a ambiciózna. Najviac sa venovala športu, konkrétne plávaniu a ešte aj recitovaniu. V plávaní úspešne reprezentovala Duklu Banská Bystrica aj v zahraničí. V recitácii sa viackrát zúčastnila celoslovenského kola Hviezdoslavovho Kubína, kde sa umiestňovala medzi prvými. V škole patrila medzi najlepších, chodila na vedomostné aj športové súťaže a bola dobrá v behu,“ vymenúva dcérine úspechy, pričom nezabúda na moderovanie.
„To bolo jej najväčšou záľubou. Uvádzala asi všetky vystúpenia žiakov a neskôr, na gymnáziu a vysokej škole, ich aj organizovala. Našla sa v tom a baví ju to doteraz.“ Simona hovorí, že práve lásku k športu v nej prebudil otec. „Vždy hovorieval ,v zdravom tele zdravý duch‘ a dodnes pravidelne športuje. Jeho typickou vetou je ,bojuj, inak to nejde‘.“ Celá rodina chodí spolu každý rok na týždňovú lyžovačku. „Je to krásna tradícia. Okrem toho spolu s ockom chodievame radi na prechádzky do lesa, kde sa dobre porozprávame a čo-to aj pocvičíme.“ Podľa jej otca trávia spoločný čas vždy zmysluplne. „Venujeme sa rekreačným športom, najmä lyžovaniu a plávaniu. Zdravý pohyb v prírode a celkovo šport je prirodzenou súčasťou nášho života. Keď je doma, rozoberáme aj politiku a všetko, čo sa deje vo svete.“
A čo spoločné vlastnosti? „Obaja sme kozorožci, takže si rozumieme. Neriešim rovnako ako on nepodstatné veci, čo asi nie je typická vlastnosť žien. A vôbec ma nezaujímajú klebety. Priznám sa, že som po ňom aj dosť tvrdohlavá, čo je však niekedy dobré. Ak už niečo robím, dám do toho všetko a snažím sa byť najlepšia, ako ma to vždy učil.“ Pán Michal sa v dcére vidí. „Mám z nej veľkú radosť a som na ňu hrdý. Bola vždy cieľavedomá a mala disciplínu.“ Ona krásne slová otcovi opätuje. „Je optimista, pracovitý a ctižiadostivý, vždy mi bol oporou a vedel mi poradiť. Žije pre rodinu. A samozrejme, dal mi veľa lásky. To všetko sa snažím dať aj ja môjmu synovi. Oboch rodičov som vyhrala v lotérii. Doslova.“
