Ukrajincov následne označil za neonacistov a podľa serveru RBK uviedol, že počas druhej svetovej vojny bolo na území Ukrajiny zavraždených 1,5 milióna Židov. "Ako to možno popierať?" pýtal sa Putin, zatiaľ čo sa v sále podľa serveru Meduza premietali dobové zábery nacistických hrôz z Poľska a Ukrajiny. Nemecká nacistická armáda vpadla na územie vtedajšieho Sovietskeho zväzu v júni 1941. V septembri okupovala Kyjev, s vyhladzovaním židovského obyvateľstva začali nacisti len krátko potom.
Rusko tvrdí, že ruské vojská zaútočili vlani vo februári na Ukrajinu, aby "demilitarizovali" a "denacifikovali" susednú krajinu, hoci na jej čele stojí prezident židovského pôvodu a krajné pravice podľa výsledkov posledných volieb zohrávali v ukrajinskej politike úplne okrajovú úlohu. Západ aj Kyjev opakovane uvádzajú, že ide len o zámienku na získanie ukrajinského územia.
Vlani ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyvolal diplomatickú roztržku s Izraelom, keď vyhlásil: "Zelenskyj je Žid? Hitler bol podľa môjho názoru aj židovského pôvodu, takže to vôbec nič neznamená. Počujeme od Židov, že najväčší antisemiti boli práve Židia". O niekoľko dní neskôr sa Putin podľa kancelárie izraelského predsedu vlády pri telefonickom rozhovore vtedajšiemu izraelskému premiérovi Naftalimu Bennettovi ospravedlnil.
