Zákon o „ochrane kešu“: Čo znamená právo na hotovosť v ústave? Toto sa mení!

Ústavný zákon o ochrane hotovosti, ktorý vo štvrtok schválil slovenský parlament, je postavený na súvetí, ktorého prvá časť odporuje druhej. Politici takmer naprieč celým politickým spektrom sa napriek tomu tešia, že sa im túto normu podarilo prijať. Čo na nej najviac oceňujú a prečo odborníci a ľudia od fachu nezdieľajú ich nadšenie?

Za ústavný zákon o „ochrane kešu“ hlasovalo v parlamente 111 poslancov. Okrem Demokratov a PS, ktoré má v parlamente jediného poslanca, boli za prijatie tohto zákona všetky strany a všetky boli s jeho znením spokojné. Ešte pred jeho prijatím však k pôvodnému zneniu pridali aj druhú časť vety, ktorá tej prvej odporuje.

Pôvodná formulácia znela: „Každý má právo vykonať platbu za nákup tovarov a poskytnutie služieb v hotovosti“. Poslanci k tomu na návrh Mariána Viskupiča (Saska) priklepli aj formuláciu, že „prijatie takejto platby možno odmietnuť len z primeraných alebo zo všeobecne uplatňovaných dôvodov“. Napriek rozporu sa politici z prijatého ústavného zákona veľmi tešili. „Podarili sa dnes dve skvelé veci. Pekárnička, malé parkovisko, trhovník, večierka a podobne sa sami rozhodnú, či chcú prijímať hotovosť, alebo len karty a bezkontaktné platby. Doteraz bolo povinnosťou hotovosť prijať,“ napísal šéf Sasky Richard Sulík.