Junta žiadosť predložila v piatok a odôvodnila ju "krízou dôvery" medzi malijskými predstaviteľmi a stabilizačnou misiou MINUSMA. Tá v krajine pôsobí desať rokov, zápasí však s problémami pri ochrane civilistov a vlastných vojakov.
Náhla požiadavka vyvolala obavy z ďalšieho chaosu v Mali, kde sa v nedeľu konalo referendum o zmene ústavy, zamerané na prípravu pôdy pre voľby a obnovenie civilnej vlády. Berlín vyslal do Mali približne 1000 vojakov. Väčšina pôsobí neďaleko mesta Gao na severe krajiny, kde je ich hlavnou úlohou zhromažďovať prieskumné informácie pre 13.000-člennú misiu MINUSMA.
Mali zápasí s politickou a bezpečnostnou krízou od roku 2012, keď na severe krajiny vypukli separatistické a džihádistické povstania, ktoré sa rozšírili do susedných krajín. Rozsiahle územia tejto veľkej západoafrickej krajiny zostávajú mimo kontroly štátu. Od roku 2020 vládne v Mali vojenská junta, ktorá čoraz viac obmedzuje pôsobenie príslušníkov mierovej misie OSN. Ukončila tiež dlhoročné spojenectvo s Francúzskom, ktoré vlani z krajiny stiahlo kontingent svojich vojakov bojujúcich voči džihádistom.
Junta sa namiesto tradičných západných spojencov obrátila na Rusko, aby jej pomohlo s posilnením vojenského potenciálu. Západné vlády sú znepokojené prítomnosťou ruskej súkromnej žoldnierskej Vagnerovej skupiny v krajine.
Súčasný mandát MINUSMA tento mesiac vyprší. Predĺžiť ho musí Bezpečnostná rada OSN do 30. júna rezolúciou, ktorej schválenie si vyžaduje najmenej deväť hlasov za a žiadne veto zo strany stálych členov rady – Ruska, Číny, USA, Británie a Francúzska.
