Pivné etikety sa podľa slov Štefana za štyridsať rokov, čo ich zbiera, výrazne zmenili. „Staršie boli kvalitnejšie, nielen materiálovo, ale aj vzhľadovo, boli naozaj krásne a prepracované do detailu,” upozornil na zaujímavosť. „Zároveň v rámci západnej Európy boli v tomto smere oveľa šikovnejší - vedeli, že obal z veľkej časti predáva,” vraví Štefan, ktorý si netrúfa oceniť svoju zbierku. „Ťažko povedať, nemám k dispozícii ani štatistiku, za koľko som tú-ktorú etiketu kúpil. Suma sa určite pohybuje v desiatkach tisíc eur.”
Rarita zo Severnej Kórey
Spomedzi etikiet, ktoré vlastní, ocenil najvyššie tie z ostrova Svätá Helena: „Videl som, že pivné etikety tejto krajiny sa na burze predávajú aj po 200 eur. Cenné sú aj etikety z afrického a austrálskeho kontinentu. Sú krajiny, odkiaľ je naozaj náročné etikety zohnať.” Krajinou, odkiaľ Štefan etikety zháňal pomerne náročne, bola aj Severná Kórea.
„Čo sa týka zberateľstva pivných etikiet, daná krajina je vrchol ľadovca, ktorý môžete dosiahnuť. Nejaké etikety tejto krajiny som kúpil, iné získal v rámci výmeny a cestovali tam aj moji známi, ktorým som dal peniaze a povedal som im, nech si za ne kúpia pivo a etikety mi odložia. Hoci s problémami, keď jeden zo známych v rámci exkurzie po meste odbočil do obchodu pre miestnych, čo je zakázané, podarilo sa to. Čo sa týka príhody, ktorú som spomenul, známy bol v obchode asi pätnásť sekúnd, keď za ním pribehol sprievodca a povedal mu, nech to už nikdy neurobí. Videl tam poloprázdne regály. Popudom návštevy obchodu bol fakt, že v krajine je nedostatok sortimentu vrátane piva.”
Etikety zo Severnej Kórey má Štefan aj na výmenu. „Dlhé roky som ich však nevymenil, pretože len málokto z priemerných zberateľov má etiketu, ktorá by ma zaujala do takej miery, aby som ju vymenil za severokórejskú,” dodal na záver vášnivý zberateľ, ktorý by do konca tohto kalendárneho roku rád prekročil hranicu 320 000 vyzbieraných etikiet.
