Práve uhol 23,5 stupňa totiž zviera so svetovým rovníkom ekliptika, teda rovina, v ktorej Zem a ostatné planéty obiehajú okolo Slnka (vyplýva to zo sklonu zemskej osi o 23,5 stupňa).
V tomto okamihu sa Zem na obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, keď je severná pologuľa najviac priklonená k Slnku. Slnečné lúče dopadajú kolmo na oblasť obratníka Raka, čo je rovnobežka zodpovedajúca 23 a pol stupňu severnej zemepisnej šírky. Pozorovateľ stojaci na obratníku Raka teda vidí na poludnie Slnko priamo v zenite a jeho postava nevrhá žiadny tieň.
Slnko je v našich zemepisných šírkach (respektíve na severnej pologuli) počas dňa najdlhšie i najvyššie nad obzorom. V deň slnovratu (21. 6.) vyjde napríklad v Bratislave o 4.51 h SELČ a zapadne o 20.55 h SELČ, teda je nad obzorom 16 hodín a 4 minúty a dosiahne maximálnu výšku nad obzorom 65,3 stupňa.
Napríklad v Berlíne, ktorý leží severnejšie, je deň dlhší – slnko vychádza o 4.43 h a zapadne o 21.33 h SELČ, čo predstavuje 16 hodín a 50 minút. Zároveň jeho maximálna výška nad obzorom predstavuje pre deň slnovratu 60,9 stupňa.
