V Helsinkách je slnko nad obzorom od 3.54 h do 22.49 h miestneho času, teda 18 hodín a 55 minút pri maximálnej výške 53,3 stupňa. Za polárnym kruhom, teda v zemepisných šírkach severnejších než 67.5 stupňa, slnko nezapadá počas letného slnovratu vôbec – v nórskom meste Tromso (cca 68. rovnobežka) napríklad jeho výška nad obzorom kolíše medzi 2,9 stupňami v noci a 43,9 stupňami na poludnie. Panuje tu polárny deň.
Zaujímavosťou je, že aj našich miernych zemepisných šírkach Slnko cez noc "nestihne" klesnúť pod hranicu 18 stupňov pod obzorom, vďaka čomu dočasne vymizne astronomická noc v severnej polovici Slovenska (severnejšie od Zvolena).
V Košiciach trvá obdobie bez astronomickej noci od 16. do 27. júna, v Žiline je to dokonca od 8. júna do 4. júla. Vo Zvolene, naopak, len štyri dni od 19. do 23. júna. V južnej časti Slovenska nastáva krátka astronomická noc aj v čase letného slnovratu, napríklad v Bratislave 21. júna od 0.19 do 1.35 h SELČ.
Po letnom slnovrate a začiatku astronomického leta 21. júna sa dni na severnej pologuli začnú postupne opäť skracovať.
Na južnej pologuli je 21. jún začiatkom polárnej zimy. Napríklad v austrálskom Melbourne vychádza slnko o 7.36 miestneho času a zapadá o 17.08 – čo predstavuje 9 hodín a 32 minút a zároveň najkratší deň v roku na tomto mieste. Na južnej pologuli sa dni od 21. júna začnú predlžovať.
