Hrebík je milovníkom všetkého, s čím sa dá vzlietnuť. „Môj tatino ma prvýkrát zavesil pod padák už ako šesťročného, samozrejme, boli to také prvé štarty na miestnom malom kopčeku. Pamätám sa, ako ma držal na vôdzke pre psa,“ pousmeje sa nad spomienkou sympatický Lipták, ktorý sa neskôr k padákom dostal asi ako 16-ročný a odvtedy si naplno užíva pohľady z vtáčej perspektívy.
„Vždy ma lákalo lietať na hydropláne, no na Slovensku som takú možnosť nikdy nemal,“ priblížil prevádzkovateľ hydroplánu, prečo sa rozhodol práve pre tento druh lietadla. Aby mohol klasické pristávacie plochy vymeniť za vodné, musel absolvovať aj skúšky na vedenie vodcu malého plavidla. Hydroplán je plavidlom s krídlami a ten, kto ho riadi, tak musí dodržiavať aj pravidlá vodnej cesty. „Lietadlo a hydroplán sa v pilotovaní veľmi nelíšia, rozdielne sú len postupy na pristátie a štart, ktorý je o dosť zložitejší na hydropláne kvôli odporu vody,“ opisuje Aleš. Hydroplán, s ktorým už nalietal približne 500 hodín, je slovensko-českej výroby.
Samotné dvojmiestne hornokrídle lietadlo Eurofox vyrobili v Nitre, plaváky z leteckého duralu boli na mieru vyrobené a osadené českou firmou. Plaváky sú demontovateľné a vymeniteľné za kolesá. Aby mohol hydroplán vzlietnuť a pristáť na Liptovskej Mare, bolo potrebné získať niekoľko povolení od Dopravného úradu, ochranárov, samosprávy, Štátnej plavebnej správy či Povodia Váhu. „Vedel som, že Liptov je krásny a z pohľadu zhora sa mi to len potvrdilo a umocnilo,“ pokračuje Aleš, pre ktorého bol najkrajším zážitkom s hydroplánom ten, keď sa prvýkrát odlepil od vodnej hladiny Liptovskej Mary.
