S pribúdajúcim vekom sa však úverové možnosti zhoršujú. Upozornil na to investičný analytik Swiss Life Select Pavel Škriniar. Vlastné bývanie si však riešia ľudia najčastejšie už o osem rokov skôr.
"Riešenie otázky bývania je horúca téma pre mladých. V reči čísiel, teda veku, to znamená, že bývanie by už malo byť realitou okolo 27. roku života. To je totiž podľa Eurostatu priemerný vek prvorodičiek na Slovensku. V minulosti bol tento vek o pár rokov nižší a do budúcnosti sa má zvyšovať," upozornil Škriniar.
Príjmy mladších než 30 rokov sú v medzigeneračnom porovnaní najnižšie. S nízkym príjmom sa toho nedá veľa nakúpiť a pri žiadosti o pôžičku sú v porovnaní so staršími možnosti výrazne obmedzené. "Aj to je dôvod, prečo sa zaužíval pojem štartovací byt, resp. sa pri otázke bývania tvoria programy štátnej pomoci pre mladých do 35 rokov," zdôraznil analytik.
V minulosti sa podľa Škriniara pri vysokom raste cien nehnuteľností oplatilo zadlžiť sa aj v mladom veku. Nárast cien bol taký vysoký, že sa budovaním úspor nedalo udržať tempo a jedinou ochranou pred realitnou infláciou tak bolo vlastniť aspoň nejakú nehnuteľnosť, napríklad štartovací byt. Vďaka nárastu ceny nehnuteľnosti bola neskôr výmena za väčší byt jednoduchšia.
"Čakanie na pokles cien nehnuteľností sa podľa analytika určite vyplatí tým, ktorí majú k dispozícii hotovosť. Pre tých, ktorí môžu bývanie riešiť iba cez úver, sa čakanie môže vyplatiť podľa ich veku. "Lepší príjem umožní siahnuť na vyššiu hypotéku a pokles úrokových sadzieb, ktorý môže prísť v horizonte niekoľkých rokov, im hypotéku ešte viac priblíži," vysvetlil analytik. Na druhej strane sa postupom času bude zvyšovať životné minimum, ktoré vstupuje do výpočtu horného limitu hypotéky a už vyhliadnutá nehnuteľnosť či lokalita nemusia byť k dispozícii.