Prvé záškoláctvo
Vždy som sa snažil byť vzorný študent. Ako dieťa som bol niekedy až prehnane zažratý do učenia a moje bifľošstvo bolo občas neznesiteľné. Na strednej škole som však začal trochu rebelovať a pamätám si, že v treťom ročníku na gymnáziu som sa prvýkrát uchýlil aj k záškoláctvu. Mali sme vtedy písať ťažkú písomku z chémie. Namiesto toho som sa vybral k svojej kožnej lekárke pod zámienkou, nech mi poradí, čo zaberá na akné. Rodičov som navyše oklamal a žiadnu písomku som nespomenul. Vymyslel som si, že v rozvrhu máme len hodiny telesnej výchovy, ktoré môžem pokojne vymeškať. Dodnes nezabudnem na tú výchovnú facku od maminy, keď vyšla pravda najavo. Povedala mi, že som ju nedostal za to, že som išiel za školu, ale za to, že som ju oklamal. Bola to pre mňa vtedy jedna z najvýchovnejších lekcií, na ktorej sa dnes už s maminou len smejeme.
Prvá dovolenka
Mal som asi desať rokov, keď sme išli s rodičmi na dovolenku do Chorvátska. Pre všetkých bolo vtedy cestovanie autobusom prvýkrát k moru obrovským dobrodružstvom. Bývali sme v stanoch a pamätám si, aké neznesiteľné teplo v nich bolo. Každý deň sme dúfali, že sa trochu ochladí, až nakoniec posledný večer pršalo. Všetci sme sa tešili, že sa konečne príjemne vyspíme, no postupne nabral dážď poriadne na obrátkach a vytopil kompletne celý stan. Rodičia nás v noci zobudili a museli sme zo stanu spolu s nimi vynášať všetky veci, ktoré doslova plávali naokolo.
