Ak teda v údajoch vznikne istá nezrovnalosť, zákon o sociálnom poistení podľa Kontúra v takýchto prípadoch stanovuje, že lehota na vybavenie dôchodku, ktorá je inak 60-dňová, sa pre chýbajúce údaje predĺži o ďalších 60 dní.
"Počas nich Sociálna poisťovňa zisťuje chýbajúce údaje, napríklad v archívoch či v zahraničných inštitúciách. Čo sa týka doby takzvaných česko-slovenských dôchodkov, Sociálna poisťovňa následne kontaktuje Českú správu sociálneho zabezpečenia a požiada o doplňujúce informácie elektronicky. Tá má 90-dňové zákonné lehoty, teda dlhšie než Sociálna poisťovňa, a tieto jej lehoty nemáme kompetenciu ovplyvniť. Spracovanie žiadosti sa tak môže predĺžiť aj na niekoľko mesiacov," priblížil Kontúr.
Po 120 dňoch už SP nemôže zákonnú lehotu opätovne predĺžiť, pričom podľa zákona musí konanie "prerušiť", kým nezistí všetky potrebné údaje k rozhodovaniu o nároku na dôchodok (napríklad formulár s potvrdenou dobou poistenia či Evidenčný list dôchodkového poistenia). Pri prerušenom konaní však lehota neplynie, čo však môže znamenať, že dôchodca svoj plný dôchodok nedostane aj niekoľko mesiacov. SP však nevedie evidenciu, koľkých dôchodcov ročne sa táto situácia týka.
"V prerušenom konaní SP naďalej zisťuje chýbajúce údaje, ktoré sú potrebné k rozhodnutiu o dôchodku. Kým nie je doručená potrebná chýbajúca informácia, nie je možné o nároku na dôchodok rozhodnúť. Aj preto Sociálna poisťovňa opakovane pripomína klientom, aby si počas aktívneho života archivovali všetky potrebné dokumenty o dobách dôchodkového poistenia," dodal Kontúr.
