Miesto vedľa legendy
Svoje hrobové miesto si velikán vybral naozaj starostlivo. V sprievode najbližších spočinul rovno vedľa buditeľa Jána Bottu. Nad jeho rakvou by odzneli slová kolegu a žiaka Mareka Rozkoša, ktorý zarecitoval časť zo Sládkovičovej Maríny.
Jeho dcéra mu do truhly vložila anjela na poslednú cestu. Po prikrytí truhly zeminou zaznela jeho citácia: „Lúčim sa s vami, moja rodina, moji priatelia, žil som a pracoval pre vás, pre zem moju, i keď som toho spravil neveľa, no snažil som sa. Mnohé prekážky života som zdolal, sily mi ubudli skôr, ako ma Pán Boh k sebe povolal.“
Celý tento smútočný obrat sa konal v objatí čisto bielych ruží, ktoré nadovšetko miloval, a ktoré zvykol dávať milovaným na sviatky. Následný kar sa konal v Národnom dome. Hostí bolo okolo 50.
