Nechce sa mi veriť, že ste nevideli ani minútku.
Ale áno, videl som v kine premiéru prvého dielu a potom ukážky, ktoré sú na sociálnych sieťach. Aj minule – niekoho vynášali a Monika plakala. To som napríklad videl.
Predpokladám, že do divadla chodíte na jej premiéry.
Áno a veľmi rád. Na jej predstavenia chodím aj opakovane a doma sa o tom vieme dlho rozprávať. Z tých posledných musím spomenúť inscenácie Špina, Chaos a Budete mať luft. Všetko sú to ťažšie kusy. A ešte Koncert na želanie, ktorý režírovala dcéra Bolka Polívku, veľmi zaujímavá vec bez slov.
Herecké skúsenosti máte aj vy. Naposledy sme vás videli v seriáli Iveta, kde ste hrali akoby sám seba. Aká to bola skúsenosť?
Strašne som sa hanbil! Myslel som si, že si prejdem s Monikou scenár, ale keď mi ho dali, naučil som sa ho, ale pred Monikou som ho schoval. Ani nevedela, kedy točím, lebo som jej to nepovedal. Hanbil som sa pred ňou strašne... Možno keby som si to s ňou prešiel, určite by mi pomohla.
Videla vás potom v televízii?
Ako správny narcis som si vypýtal všetky scény, v ktorých som bol, a to som jej ukázal. Povedala, že fajn, že to je dobré. Ja si to nemyslím, ale ona je veľmi dobrá manželka, a tak ma pochválila. Ja sa na seba nemôžem pozerať.
