V rukách lekárov
Ako je dnes moderné, aj Stefi neodolala internetu a hľadala spôsoby liečby, informácie o chorobe. „Naraz som zistila, že mi ide prasknúť hlava z toho, čo všetko som sa dočítala,“ hovorí opäť už s úsmevom Stefi. „Napokon som odsunula všetky internetové informácie a robila všetko, čo mi poradil lekár. Ešte horšia situácia nastala v čase, keď sa mi vrátilo ochorenie po druhýkrát a na sociálnej sieti sa doslova vyrojili alternatívni liečitelia, výživoví poradcovia a podobné skupinky, ktoré ma atakovali, no ja som sa naozaj koncentrovala len na rady lekárov.“
Stefi má novú skupinu priateľov - onkopacientov - a všetkým odporúča počúvať hlavne lekárov. „Som otvorená aj alternatívnym spôsobom, ale skôr v rámci prevencie,“ prezrádza svoj vzťah k mimo lekárskym radám Stefi. „Keď choroba vypukne, je podľa mňa najlepšie zveriť sa do rúk lekárov, počúvať osvedčené spôsoby liečby a veriť im, že urobia všetko preto, aby vás zachránili. A samozrejme je dôležitá prevencia. Sama som to v úvode podcenila, pretože som mala bolesti, ale nešla som hneď k lekárovi, myslela som si, že to je z nosenia aparatúry, zo stresov a podobnej fyzickej aj psychickej ťarchy. Potom už boli neznesiteľné, tak som šla k lekárovi, poslal ma k neurológovi, na CT, biopsiu a všetky vyšetrenia a výsledok bol, aký bol.“
Ďalší úder
Stefi pri prvej rakovine – ako si to podelila sama – vybrala 6 chemoterapií a 15 ožarovaní, keďže bola v druhom štádiu zo štyroch. Relatívne vládala fungovať v normálnom živote. Aj keď o vlasy prišla, dnes to hodnotí ako ten najmenší a najmenej podstatný problém. Druhá rakovina udrela silnejšie, v poslednom štádiu.
„Už nestačilo dochádzať na chemoterapiu ambulantne,“ pohrúžila sa do obdobia spred troch rokov sympatická Stefi. „Musela som ležať tri, niekedy aj päť dní v nemocnici v dvojtýždňových intervaloch, ale nemala som ožarovanie, no absolvovala som transplantáciu kmeňových buniek, kde som bola sama sebe darkyňou. Päť týždňov na samotke v Národnom onkologickom ústave, čo bolo veľmi náročné obdobie a psychická škola života. Tam človek má čas premýšľať, hodnotiť, bilancovať. Počas druhej rakoviny som spievať nechodila, nemala som silu, ale bolo to obdobie pandémie, takže vystúpenia sa ani nekonali.“
