Po vypätých dňoch sa potvrdili tie najhoršie správy. Došlo k implózii a posádka v ponorke zomrela necelé dve hodiny po štarte. Päť chlapov si ani nestihlo uvedomiť, že sa niečo deje. Počas záchrannej akcie sa však udialo niekoľko zvláštností, ktorých vysvetlenia sa dozvedáme až teraz.
Zvuk implózie
- Pod hladinou zachytil implóziu tajný americký sonar už v nedeľu, keď nastala. Priznali to však až vo štvrtok večer. Ešte vo štvrtok dopoludnia kontraadmirál Mauger z americkej pobrežnej stráže hovoril, že nezachytili žiadne zvuky, ktoré by implózii zodpovedali. Neskôr to upresnil, že takéto zvuky nezachytili sonarové bóje počas pátracej akcie, ktorá sa však začala až v pondelok. Potom americké úrady uviedli, že implóziu síce zachytili, ale neboli si istí, čo ju spôsobilo. Na druhej strane uviedli, že vďaka nej zúžili oblasť pátrania.
Pravidelné búchanie
V utorok a v stredu sa objavili správy, že v oblasti pátrania sa niekoľko hodín pravidelne každých 30 minút ozývali zvuky búchania. To vyvolalo nádeje, že posádka je v ponorke nažive a snaží sa na seba upozorniť. Teraz už vieme, že to nebolo možné, lebo zahynuli pri implózii už v nedeľu. Podľa televízie CBS zvuky zrejme spôsobovala niektorá zo záchranných lodí v oblasti. Tomu zodpovedá aj názor jedného z expertov, ktorý od začiatku tvrdil, že zdroj zvukov je podľa dostupných informácií na hladine.
Zdržanie robotov
Pre záchrannú akciu bolo kľúčové dostať do oblasti roboty alebo ponorky, ktoré sa vedia ponoriť dostatočne hlboko a majú ramená na manipulovanie s predmetmi pod hladinou. Takýto robot sa tam z Francúzska dostal až vo štvrtok ráno, keď bola nádej už len malá. V tom čase v Anglicku ešte len nakladali podobný robot Juliet do lietadla. Zdržanie spôsobilo vybavovanie úradných záležitostí. Na miesto mohol doraziť až 48 hodín po tom, čo by sa posádke minul kyslík. Teraz vieme, že by to bolo zbytočné, ale je to príklad byrokracie, ktorá brzdí medzinárodné záchranné akcie.
